Vládu premiéra Eduarda Hegera zvrhol slovenský parlament vlani v decembri, keď 78 zo 150 poslancov podporilo vyslovenie nedôvery vláde. Odvtedy vedie Heger krajinu v rokovaniach so stranami v snahe nájsť novú väčšinu.
Bol to však jeden z jeho bývalých koaličných partnerov, líder strany Sloboda a solidarita (SaS) Richard Sulík, ktorý náhle ukončil Hegerove snahy začiatkom minulého týždňa vyhlásením, že premiérovu snahu o zostavenie nového kabinetu nepodporí. .
„K dnešnému dňu považujem všetky moje snahy o obnovu koalície za ukončené,“ povedal Heger na mediálnej konferencii v utorok 17. januára. „Stretnem sa s mojimi politickými partnermi a prediskutujem s nimi predčasné voľby. Momentálne je najpravdepodobnejší termín september.“
Referendum o predčasných voľbách
V snahe znížiť počet hlasujúcich poslancov z 90 na 76 vyzvala Sociálnodemokratická strana Smar (jedna z najsilnejších opozičných strán v krajine) na referendum o zmene ústavy SR. Voľby by sa mali uskutočniť do konca štvorročného volebného obdobia.
Hoci konzervatívna vláda už súhlasila s predčasnými voľbami, líder Smeru Robert Figo považoval hlasovanie z minulej soboty za kľúčové. Tvrdil, že voľby by sa mali konať do septembra. „Koalícia dáva len deväť ďalších mesiacov svojej neschopnosti,“ uviedol v mediálnom vyhlásení.
Ďalšie referendum zlyhalo
Na to, aby bol výsledok referenda považovaný za platný, je na Slovensku potrebných viac ako 50 % hlasov. Keďže v sobotňajších prieskumoch bolo zaregistrovaných len 27,25 % hlasov, výsledky sa nepočítali.
Politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančič povedal, že Slovensko má dlhú históriu neúspešných referend, takže neprekvapuje, že sa nepodarilo dosiahnuť prah. „Bolo len jedno úspešné referendum o vstupe do EÚ, na ktorom sa zúčastnilo viac ako 50 % občanov, ale odvtedy nič,“ povedal.
Prinesú predčasné voľby stabilitu alebo viac neistoty?
Po vyhlásení výsledkov referenda sa strany dočasného kabinetu dohodli na konaní volieb 30. septembra.
Radoslav Štefančič je presvedčený, že jedinou cestou vpred pre krajinu sú predčasné voľby a rozhodnutie by malo padnúť čoskoro. „Parlament bol slabý,“ povedal pre DW, „a dlho nebol schopný schváliť žiadny zákon. Bolo by dobré, keby to všetci ukončili.“
Existujú však neistoty, po prvé, kedy sa budú konať voľby. Kým všetky strany konzervatívnej koalície podporujú premiérom navrhovaný septembrový termín, ostatné parlamentné strany chcú, aby sa voľby konali čo najskôr, najlepšie ešte pred letom.
Populárny prezident s malou politickou mocou
Prezidentka Zuzana Čaputová sa počas všetkých týchto politických otrasov ukazuje ako stabilizujúci faktor, hoci má obmedzené právomoci a jej úloha je skôr slávnostná ako politická. Kabutová, ktorá sa zajtra v Berlíne stretne s nemeckým prezidentom Frankom-Walterom Steinmeierom, je jednou z najotvorenejších proeurópskych a prozápadných politikov v krajine.
Podľa prieskumov uskutočnených vlani na jeseň patrí medzi najdôveryhodnejších slovenských politikov. Politologička Aneta Vilaki Bratislava z Filozofickej fakulty Univerzity Komenského však upozornila, že prezident nemôže priamo zasahovať do politického procesu. „Prezident môže hovoriť o svojich hodnotách, ktoré sú v súlade s konkrétnym politickým táborom, ale nemôže nikoho priamo podporovať,“ povedal. „Voliči sa budú musieť rozhodnúť sami.“
Ak sa však parlament nedokáže dohodnúť na termíne predčasných volieb, môže vymenovať byrokratickú vládu, ktorá bude vládnuť až do konania volieb.
Jesenné voľby pripravujú pôdu pre nové strany
Aneta Vlaki si myslí, že voľby na jeseň umožnia vznik nových politických strán. O bývalom premiérovi Mikulášovi Tsurindovi (vo funkcii v rokoch 1998 – 2006) je známe, že vytvoril novú pravicovú, proeurópsku a prozápadnú stranu. Niektorí odborníci vidia pre takúto stranu veľkú perspektívu vzhľadom na pretrvávajúcu popularitu Dzurindu.
Dzurinda však nie je sám: slovenská europoslankyňa Lucia Ďuriš Nicholsonová zakladá novú stranu Jablko, ktorá sa zameria aj na proeurópskych voličov.
Hovorí sa aj o tom, že konzervatívny premiér Eduard Heger môže odísť zo strany OĽaNO a pokúsiť sa založiť novú stranu pre konzervatívnych, proeurópskych voličov. Nie je jasné, či sa tieto potenciálne proeurópske strany spoja a budú kandidovať ako koalícia, hoci niektorí politici veria, že je to správny krok.
Liberálna demokracia v ohrození?
Expremiér Peter Pellegrini (vo funkcii 2018-2020) je v súčasnosti považovaný za jedného z kandidátov, ktorí by po predčasných voľbách mohli viesť novú vládu. Pellegrini, bývalý člen Smru, je dnes lídrom novej sociálnodemokratickej strany Hlas. Pellegrini, ktorý je na čele prieskumov už mesiace, bude skôr požiadaný o zostavenie vlády po voľbách.
Pellegrini o sebe hovorí, že je proeurópsky orientovaný, a tak by mohol vytvoriť novú koalíciu s ďalšími podobne zmýšľajúcimi stranami. Hoci Pellegrini v minuloročných krajských voľbách spolupracoval s krajne pravicovou stranou Republika, ako sociálny demokrat by sa mohol dohodnúť s ďalšou sociálnodemokratickou stranou Smrou.
Radoslav Štefančič sa obáva, že liberálnu demokraciu na Slovensku môžu ohroziť predčasné voľby. „Keď sa pozrieme na históriu predčasných volieb na Slovensku, vždy priviedli k moci autoritárske strany, strany, ktoré nás ťahali do minulosti a nerešpektujú princípy liberálnej demokracie,“ povedal.
Stefanczyk sa obáva, že strany ako Smer, ktorý dlhodobo vedie kampaň proti pomoci Ukrajine, by mohli ťažiť z predčasných volieb zameraných na euroskeptických, proruských voličov. „Pre Slovensko existuje reálna príležitosť ísť v stopách Orbánovho Maďarska,“ povedal.
Editovali: Keno Verseck a Aingeal Flanagan
Jedlo blbeček. Introvert. Spisovateľ. Profesionálny tvorca. Príjemný praktizujúci pri alkohole. Extrémny webový expert.
