Približne 28 slovenských akademických inštitúcií vrátane verejných univerzít, Slovenskej akadémie vied a jej rôznych výskumných ústavov má podľa štúdie Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií (CEIAS) so sídlom v Bratislave najmenej 136 väzieb s Čínou.
Angažovanosť Slovenska s Čínou je relatívne nedávnym fenoménom po tom, čo Čína v roku 2012 vstúpila do platformy China-CEEC Cooperation (16+1). Odvtedy sa vytvorili nové väzby s Čínou v mnohých oblastiach vrátane akademickej obce.
Tento vývoj zostal až donedávna takmer nepovšimnutý Štúdia zisťuje.
„Väčšina týchto akademických inštitúcií uviedla, že hodnotenie rizík nebolo vykonané. Hodnotenie rizík je v najlepšom prípade ad hoc udalosťou, ktorá sa neriadi žiadnymi vopred stanovenými kritériami,“ vysvetľuje výkonná riaditeľka CEIAS Madge Simalczyk.
Svedčí to podľa neho o nízkej rizikovej citlivosti voči čínskym aktivitám medzi slovenskými akademickými inštitúciami, „čo nie je v slovenskom verejnom sektore veľmi neobvyklé,“ dodal.
58 % zo 136 odkazov je kategorizovaných univerzitami ASPI Defence University Tracker „vysoké riziko“ alebo „veľmi vysoké riziko“.
Autori štúdie zdôrazňujú potrebu brať do úvahy nielen agentúru čínskych univerzít, ale aj ich slovenských partnerov, ktorí poháňajú spoluprácu financovaním projektov z domácich zdrojov.
Sino-Europe Education Engagement TrackerVytvoril ho CEIAS a mapuje viac ako 2 300 prepojení medzi akademickými inštitúciami v 11 európskych krajinách (Rakúsko, Bulharsko, Česko, Gruzínsko, Nemecko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Slovensko) a ich čínskymi partnermi.
Nemecké a poľské univerzity a výskumné ústavy sú podľa zistení v udržiavaní vzťahov s čínskymi partnermi aktívnejšie.
„V Európe v súčasnosti existujú len obmedzené usmernenia, ktoré umožňujú výskumníkom bezpečne sa spojiť s čínskymi kolegami bez rizika zneužitia odkazov na politické ciele alebo nútené transfery technológií,“ dodáva Szymalczyk.
