Podľa nedávnej správy Skupiny Európskej investičnej banky pre investície a investičné financovanie je Slovensko na čele Európskej únie v oblasti investícií do energetickej efektívnosti.
Správa sa zamerala na charakteristiky a výkonnosť viac ako 13 000 spoločností v celej EÚ, minulé investície a plány do budúcnosti, finančné zdroje, finančné problémy a ďalšie výzvy, ktorým čelia podniky. Medzi kľúčové oblasti záujmu patrí percentuálny podiel spoločností, ktoré investujú do energetickej efektívnosti, vnímanie podielu spoločnosti na budovaní z hľadiska výkonnosti a počet spoločností, ktoré vykonali audit energie.
Celkovo si väčšina krajín EÚ v roku 2019 počínala lepšie ako v roku 2018, ale iba 40 percent z tohto objemu sa investuje do cieľov týkajúcich sa energetickej účinnosti. Na Slovensku je to 61 percent.
„Investície do energie majú zásadný význam pre ekologické zotavenie Európy a dosiahnutie našich klimatických cieľov. Kombinuje potenciál zvyšovania podnikovej konkurencieschopnosti, zvyšovania energetickej bezpečnosti a znižovania emisií skleníkových plynov. To ukazuje, že smerovanie k ekologickému a silnému rastu ide ruka v ruke,“ uviedol viceprezident Zla. Hovorí.
Slovensko nevedie v počte spoločností, ktoré berú energetickú efektívnosť vážne, ale v pomere všetkých investícií smerujúcich k nej: 15 percent z celkových investícií smeruje k dosiahnutiu lepšej energetickej efektívnosti. To je nad priemerom Európskej únie a Spojených štátov.
V správe má dobrú pozíciu aj Čechov, pričom polovica spoločností investujúcich v krajine investuje do energetickej efektívnosti. Podľa správy české spoločnosti vyčleňujú desatinu svojich investícií na výkonnostné iniciatívy.
Pomerne dobre si vedie aj Slovinsko, ktoré do energetickej efektívnosti investuje 47,3 spoločností.
Všetky tri krajiny zverejnili pri vypracúvaní štandardov výkonnosti zásob a energetických auditov dobré štatistiky a ich hodnotenie je mierne nad alebo blízko priemeru EÚ a USA.
Bulharsko, Maďarsko a Chorvátsko sú ďalšie tri rozvíjajúce sa európske krajiny, ktoré dosahujú lepšie výsledky, ako je priemer EÚ.
Na druhom konci spektra majú Rumunsko, Estónsko a Litva najhoršie výsledky v EÚ aj v rozvíjajúcich sa krajinách Európy.
Rumunsko je pod priemerom EÚ, ktorý predstavuje 40 percent, pričom do energetickej efektívnosti investuje iba 31,25 percent spoločností. V Estónsku je toto percento ešte nižšie, a to 27,47, a v Litve 27,27.
V otázke energetickej cenzúry však dosiahli podobné čísla ako v iných častiach EÚ.
Podľa správy sú investície do energetickej efektívnosti obzvlášť dôležité v kontexte krízy s korónovými vírusmi, pričom krátkodobé opatrenia na elimináciu účinkov plavebných komôr a blížiacej sa hospodárskej krízy uprednostňujú energetické investície a dlhodobé opatrenia. Zelená technológia.
„Musíme sa vyhnúť kríze na Covit-19, ktorá podkopáva motiváciu spoločností investovať do energetickej efektívnosti. Naše ambiciózne ciele v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov nebudú uspokojivé.
–
Na rozdiel od mnohých spravodajských a informačných stránok Rastúca Európa Zdarma na čítanie, vždy bude. Powell tu nie je. Sme nezávislí, združení alebo zastúpení v akejkoľvek politickej strane alebo obchodnej organizácii. Chceme to najlepšie pre rastúcu Európu, nič viac, nič menej. Vaša podpora nám pomôže pri šírení informácií o tejto úžasnej oblasti.
Môžete prispieť Tu. Vďaka.
Popová kultúra. Nie je možné písať so zapnutými boxerskými rukavicami. Zlý hráč. Unapologetická hudba fanatická.“
