Slovensko nebude expedovať svoje protilietadlové systémy S-300, kým nebudú prevezené na Ukrajinu
Začiatkom tohto týždňa CNN zverejnila informáciu o možnosti dodávky protilietadlových systémov S-300 (kód ASCC / NATO ‚SA-10 Crumble‘) zo SR na Ukrajinu, pričom situáciu niekoľko dní komentoval aj minister obrany SR. . Potom. Hoci Ukrajina potrebuje viac protilietadlových systémov, batéria S-300 je jediným protilietadlovým systémom dlhého dosahu, ktorý majú OS SR k dispozícii. Potenciálna distribúcia, ktorú vyniesli na svetlo americké médiá, je otázna, keďže tento systém potrebuje aj Slovensko, východný členský štát NATO.
Slovenské S-300
Spomínaným protilietadlovým systémom bol S-300PMU získaný v roku 1990 – modernizovaná verzia najlepšieho systému sovietskej výroby, jedného z najlepších na svete v tej dobe. Po rozdelení Československa dostali OS SR samostatnú batériu. Od nezávislosti krajiny v roku 1993 má S-300 krátky dosah 2K12 šálok (SA-6 plechovka) s niekoľkými batériami, ktoré predstavujú hlavnú bezpečnostnú štruktúru krajiny. Mnohé protilietadlové systémy (ako SA-2 navádzané alebo SA-13 Kober) boli vyradené z výzbroje Slovenska v roku 2000. S-300 prežil hlavne preto, že bol taký moderný a jediný protilietadlový systém s dlhým doletom, ktorý národ mal vo svojom náklade.
Na Slovensku je pre systém k dispozícii asi 45 rakiet 5V55R. Boli vyrobené začiatkom 80. rokov 20. storočia a renovované v roku 2015 a ich životnosť sa blíži ku koncu. V boji sú odpaľované dve rakety na jeden cieľ – na jednu batériu, ktorú majú ozbrojené sily SR (alebo ju dodali Ukrajine), ktorá nedokáže zničiť viac ako 20 vzdušných cieľov. Počas výcviku v Bulharsku v roku 2015 odpálili tri rakety, pri ktorých slovenský tím dokázal zasiahnuť simulovaný cieľ. S-300PMU spolupracujúce radarové systémy ST-68MSK (modernizovaná verzia ISKRA 36D6) na Slovensku. Modernizáciu realizovali dve spoločnosti – slovenský LOBB a ukrajinský UKRSPETSEXPORT. Hlavným účelom modernizácie je integrácia organizácie AN / UPX-37 amerického pôvodu s identitou priateľskou alebo nepriateľskou (IFF) v súlade s „NATO“. Ukrajinci už preto majú skúsenosti a zručnosti na obsluhu modernizovaného počítača a jeho radaru.
Problémy s distribúciou
V súvislosti s dodávkami ťažkej vojenskej techniky zo Slovenska na vojnou zmietanú Ukrajinu vyvstali po ruskej invázii mnohé otázky. Už pred týždňami sa v médiách začalo špekulovať o prevode slovenskej flotily MiG-29 pod ukrajinské letectvo. Hlavný problém takejto firmy by bol podobný ako pri protilietadlových systémoch S-300: Slovensko ich nenahradí. Ako člen Východnej divízie NATO hraničí priamo s Ukrajinou, čím sa stáva zraniteľnou voči prípadnej (náhodnej) ruskej agresii. Rovnakú odpoveď dal ďalší členský štát NATO SA-10 vo svojom náklade: Grécko. Grécke S-300 sú zaparkované na ostrove Kréta, kde sú jednou z kľúčových zložiek obrany ostrova. Predaj vojenského materiálu používaného gréckymi ozbrojenými silami je v Grécku dôležitou témou – Atény čelia pretrvávajúcemu napätiu s Tureckom.
Slovenský minister obrany Jaroslav Knock po stredajšom stretnutí so slovinskou ministerkou obrany Madage Toninovou a americkým ministrom obrany Lloydom Austinom povedal, že „chce odstrániť organizácie a pomôcť Ukrajine“. Na Slovensku však podľa neho zatiaľ neexistuje alternatíva k tomuto systému. Navyše, podobne ako MiG-29, aj slovenské S-300 boli uvedené do prevádzky s ruskou pomocou: prekvapivo minister už skôr poznamenal, že ich chce „poslať späť do Ruska“. Ak budú obe darované Ukrajine, jedným ťahom budú zlikvidované dve dôležité zložky slovenskej protivzdušnej obrany.
Spojenci z NATO však asistujú pri plánovanom vytvorení eFP (Enhanced Forward Balance) NATO na Slovensku. Slovenské nebo budú s najväčšou pravdepodobnosťou brániť poľské lietadlá F-16 (aj keď sa predtým špekulovalo, že sa operácie zúčastnia české Soap JAS-39 Gripeny), zatiaľ čo nemecké a holandské ozbrojené sily sú v procese údržby PAC-2 /3 vlastenectvo. Systémy protivzdušnej obrany podporované americkými sentinelovými radarmi na Slovensko. Definitívny verdikt o tom, kto bude zodpovedať za slovenské letectvo, ešte nie je známy; Prvé nemecké vlastenecké organizácie (Flugabwehrraketengruppe 26 / 1. Fliegerabwehrraketenregiment, zo severonemeckého Husumu) však začali svoje nasadzovanie v krajine už v stredu 16. marca.
Nahradením systémov S-300 1) priamym nákupom porovnateľných systémov alebo 2) minister Naď nešpecifikoval systémy ozbrojených síl iného štátu dislokovaných na Slovensku. Ak bude prvá možnosť „dokonalá“, Slovensko bude mať svoju batériu S-300 na ďalšie desaťročie. Podľa plánov modernizácie obrany krajiny by mal byť nový systém zakúpený až v roku 2030 (po nových stíhačkách a vozidlách pechoty). Druhá možnosť – stiahnutie (a možnosť odoslania systému na Ukrajinu) – je zabezpečiť, aby bola batéria S-300 odoslaná na Ukrajinu hneď, ako ju Nemci ukončia s odoslaním späť na Slovensko; Postup netrvá dlhšie ako týždeň. .
Záver
Kým Ukrajina určite potrebuje viac protilietadlových systémov, potrebuje ich aj Slovensko, ktoré je členom NATO. Jedným z hlavných problémov je Ušhorod – ukrajinské mesto na hraniciach so Slovenskom – alebo presnejšie: jeho letisko. Viaceré zdroje naznačujú, že ďalší ruský raketový útok by mohol smerovať na letisko. Keďže letisko je 80 metrov od hraníc so Slovenskou republikou, ide o nebezpečnú situáciu: nie je totiž zaručené, že sa jedna alebo druhá z ruských rakiet deaktivuje a zasiahne územie Slovenska. NATO
Kľúčové otázky teda sú, či má systém S-300 slúžiť na Ukrajine alebo v členskej krajine NATO a ako nájsť alternatívu k protilietadlovým systémom s dlhým dosahom. Keďže konflikty na Ukrajine sa odohrávajú na prahu NATO a možnosť ruského útoku na pristávaciu dráhu Ushorod, NATO a jeho členské vlády musia konať rýchlo a rýchlo dvoma spôsobmi: rozvojom a poskytovaním protivzdušnej obrany svojim členským štátom. Naliehavo potrebuje pomoc Ukrajine.
Špeciálne poďakovanie patrí Tomovi Cooperovi za pomoc s týmto článkom.
dôkazy:
Fotografický kredit: Vo vlastníctve EllsworthSK Funguje prostredníctvom Wikipédie, Ministerstva obrany SR, TASR a Google Maps
