Slovensko ešte potrebuje minúť viac ako 30 % svojho kohézneho financovania – spolu 4,3 miliardy eur –, ale menej ako sedem mesiacov pred termínom bude stratených 800 miliónov eur, čiže 5 % z celkovej sumy.
Kým predchádzajúca vláda o hroziacej kríze mlčala, noví ministri technológií predložili výpočty do mesiaca od nástupu do funkcie. Ich plán zahŕňa presun prostriedkov a rozšírenie nárazníkovej zóny pre neúspešné projekty. Napriek tomu sa má stratiť 800 miliónov eur alebo 5 % z celkovej sumy.
„Neprídeme o miliardy. Je však nereálne minúť celú alokáciu,“ povedala podpredsedníčka vlády pre financie EÚ Livia Vašková.
Technológovia plánujú presmerovať 1,04 miliardy eur nevyčerpaných peňazí na účty domácností a firiem za energie. To je možné vďaka novej flexibilite zavedené Počas minuloročných rokovaní REPowerEU. Premiér Eduard Heger zaznamenal, že krajina by sa „finančne zrútila“, ak by výnimka známa ako SAFE nebola možná.
Ďalší krízový nástroj Fast Care vyčlenil pre ukrajinských utečencov 315 miliónov eur. Tieto kroky zvýšia obálku Slovenska na roky 2014 – 2020 na 80 %. V tomto roku je ešte potrebné minúť 2,94 miliardy eur.
Projekty sa spravidla plánovali v rezerve a nie v pridelenej sume. To znamená, že kapacita výdavkov vo výške 5,3 miliardy EUR pohodlne prevýši dopyt.
Problémy s administratívou a implementáciou však znamenajú, že vláda očakáva, že získa späť ďalšiu miliardu eur. Jedným z problémov je, že v tomto bode je preč možnosť prevodu finančných prostriedkov zo slabo fungujúcich projektov na iné.
Mnohé projekty sú veľmi komplexné, najmä v environmentálnej, infraštruktúrnej, digitálnej, sociálnej a kultúrnej oblasti. Veľké sumy sú rozdelené medzi mnoho menších projektov a rastúce náklady na stavebné materiály znamenajú, že niektoré projekty už nie sú životaschopné. Výdavky na marginalizované komunity sú tiež historicky nízke, pretože štrukturálny rasizmus bráni miestnym politikom realizovať projekty.
Podľa zdrojov EURACTIV Slovensko Európska komisia odmietla posúvať termín Slovenska. Pozerať sa laxne v nadhľade a zároveň bojovať o koherentný rozpočet po roku 2027 by bolo zlé. Hoci v predchádzajúcom programovom období dostalo Slovensko viac času, splatiť muselo okolo 500 miliónov eur.
Vláda má stále v rukáve nejaké triky, ale je nepravdepodobné, že prinesú približne 100 % nákladov. 25 miliónov eur by sa mohlo presunúť z darov do finančných nástrojov a investovať do dostupného bývania. Tam, kde to bude možné, sa bude realizovať etapizácia, pričom sa náklady rozdelia medzi dve programové obdobia.
Ďalším problémom je, že boj o záchranu zostávajúcich prostriedkov bráni orgánom sústrediť sa na obálku na roky 2020 – 2027. Po troch rokoch od spustenia Slovensko ešte nevyhlásilo veľké integračné projekty, čím ohrozilo svoje budúce výdavky.
(Barbara Smušková, Marion Koren | EURACTIV.sk)
