Slovenský šéf poľnohospodárstva vyzýva na zmenu schémy pšeničného bodliaka – EURACTIV.com

Minister pôdohospodárstva Jozef Bíreš požiada Európsku komisiu o zmenu pravidiel o ochranných pásoch oddeľujúcich monokultúrne polia s cieľom chrániť pôdu a podporovať biodiverzitu, no letný zákaz terénnych úprav ich prevalcoval alergénmi a inváznymi druhmi rastlín.

Environmentálne projekty sú kritizované len rok po ich predstavení. Poľnohospodári aj ochrancovia životného prostredia kritizovali zákaz terénnych úprav v nárazníkových pásmach, ktorý zakazuje kosenie či odstraňovanie buriny v období od založenia pestovateľov do konca júla. To dáva inváznym druhom, ako je bodliak alebo silným alergénom, ako je ambrózia, dostatok času, aby zapustili korene a stali sa nekontrolovateľnými.

„Bol som prekvapený, do čoho sme sa to dostali,“ povedal o nových pravidlách technický minister pôdohospodárstva SR Bíreš s otázkou, či boli pri ich príprave konzultované farmári a regióny.

Minister tiež potvrdil, že Slovensko bude žiadať len technické zmeny a neodstráni požiadavky na ochranné pásmo z environmentálnych projektov úplne, pričom požiadal Európsku komisiu, aby zmenila pravidlá vyjednané minulou vládou.

Vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku Vladimír Sucha potvrdil, že Komisia bude pripravená požadované zmeny schváliť. Ministrovi však odporučil, aby so svojimi požiadavkami išiel čo najskôr do Bruselu.

Ekologické schémy sú novou črtou Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, ktorú krajiny EÚ začali implementovať tento rok. Poľnohospodári síce nie sú povinní ich realizovať, no na Slovensku sa doteraz zúčastnilo 53 % žiadateľov o grant.

Krajne pravicoví politici sa tejto témy chytili už v predvolebnej kampani na Slovensku a tvrdia, že EÚ núti farmárov, aby namiesto pšenice pestovali bodliak.

Za problém s burinou si však podľa Emila Macho, prezidenta Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, môže Slovensko.

„Nadmerná byrokracia je na 80 % v dôsledku slovenského práva a 20 % v dôsledku európskeho práva,“ povedal s tým, že agrodotácie EÚ sa nezjednodušili, čo je jeden z hlavných prísľubov reformy poľnohospodárskej politiky.

Kritizuje najmä postup pri predkladaní nájomných zmlúv na pôdu a vykazovanie osobných nákladov na výpočet stropu dotácie pre farmu.

(Barbara Smušková, Marion Koren | EURACTIV.sk)

Prečítajte si viac s EURACTIV