Správa o ľudských právach v Číne bola kritizovaná v OSN, pretože podrobuje politiku zriedkavej kontrole Čína

Británia, Spojené štáty americké a niekoľko ďalších krajín kritizovali v utorok čínsky rekord v oblasti ľudských práv, keď sa čínska politika dostala pod zriedkavú kontrolu v OSN.

Spojené kráľovstvo vyzvalo na „zastavenie prenasledovania a svojvoľného zadržiavania Ujgurov a Tibeťanov a na umožnenie skutočnej slobody náboženského vyznania alebo viery a kultúrneho prejavu bez strachu zo sledovania, mučenia, nútenej práce alebo sexuálneho násilia“. Všetci svojvoľne zadržiavajú jednotlivcov“ a ukončujú pôsobenie „politiky nútenej asimilácie, vrátane internátnych škôl v Tibete a Sin-ťiangu“.

Británia odporučila zrušenie zákona o národnej bezpečnosti v Hongkongu a stíhanie prodemokratického aktivistu Jimmyho Laia.

Odporúčania boli vypracované v rámci všeobecného pravidelného preskúmania Rady OSN pre ľudské práva, prostredníctvom ktorého 193 OSN Členské štáty si každých päť rokov navzájom prehodnocujú svoje záznamy o ľudských právach.

Každá krajina v sídle OSN v Ženeve dostala od roku 2018 45 sekúnd na to, aby vydala odporúčania na základe stavu ľudských práv v Číne. Počas tohto obdobia masívne protesty proti prísnej kontrole Hongkongu zo strany Čínskej komunistickej strany (ČKS) podnietili zavedenie pravidla. Zákon o národnej bezpečnosti, ktorý podľa kritikov kriminalizuje nesúhlas, tiež zvýšil medzinárodnú kontrolu situácie v oblasti ľudských práv v Sin-ťiangu, ako aj obavy z nadnárodnej represie, keďže aktivisti v USA, Spojenom kráľovstve a ďalších krajinách sa stali terčom čínskych úradov. Agenti.

Čínska OSN reagovala na odporúčania. Veľvyslanec Chen Xu uviedol, že obavy pramenia z „nedorozumenia alebo dezinformácií“.

Chen povedal: „Niekoľko krajín neopodstatnene obviňuje a ohovára Čínu, nie na základe faktov, ale na základe ideologickej zaujatosti a nepodložených fám a klamstiev.“

Utorkové stretnutie bolo prvým čínskym procesom preskúmania od zverejnenia správy OSN o Sin-ťiangu v auguste 2022. Dlho odkladaná správa, ktorú napísala odchádzajúca komisárka pre ľudské práva Michelle Bachelet, zistila, že Čína je zapojená do „vážneho porušovania humanitárnych a ľudských práv voči Ujgurom v Sin-ťiangu. Peking to označil za „dezinformáciu“.

Počas utorňajšieho stretnutia niekoľko krajín uviedlo čínsku politiku voči Sin-ťiangu. Tento región sa spolu s Tibetom stal synonymom pre represívnu politiku Pekingu v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o náboženské a etnické menšiny.

Aktivisti za ľudské práva uviedli, že zmienka o Tibete niekoľkými krajinami v tohtoročnom prehľade podporila nedávny trend, že sa o tomto regióne na medzinárodnej scéne nehovorí.

Mnohé menšie krajiny alebo tie, ktoré sú od Číny ekonomicky závislé, chvália rekord Číny v oblasti práv, najmä jej úspech pri vymanení miliónov ľudí z chudoby od roku 2018.

Etiópia uviedla, že „oceňuje Čínu za zlepšenie jej systému trestného stíhania“, zatiaľ čo Irán povedal: „Oceňujeme ekonomické programy, ktoré čínska vláda realizuje s cieľom zlepšiť sociálne, kultúrne a ekonomické práva.“

Bhután, malá vnútrozemská krajina medzi Indiou a Čínou, nedávno oteplila svoje vzťahy s Pekingom: „Oceňujeme významný pokrok v odstraňovaní chudoby a cieľ Agendy 2030 na zníženie chudoby v predstihu.“

Bývalá čínska riaditeľka Human Rights Watch Sophie Richardsonová po zasadnutí OSN povedala: „V odporúčaniach, ktoré vlády vydávajú, počujeme od čínskej vlády čoraz viac rétoriky, ktorá naznačuje určitý stupeň kontroly nad procesom alebo vplyv na tento proces. To je problematické.“

Zumretay Arkin, hovorca Svetovej ujgurskej konferencie, kritizoval stredoázijské krajiny za to, že sa nevyjadrili proti zneužívaniu Ujgurov, Kazachov a iných menšín v Sin-ťiangu: „Krajiny moslimskej väčšiny zlyhali proti Ujgurom.“

Čínske ministerstvo zahraničných vecí bolo kontaktované so žiadosťou o vyjadrenie.