Srbsko „sklamané“ z Ukrajiny, Grécka a Slovenska z hlasovania v Rade Európy v Kosove – EURACTIV.com
Hlasovanie o kandidatúre Kosova na členstvo v Rade Európy, medzinárodnom orgáne pre ľudské práva so sídlom v Štrasburgu, odhalilo geopolitické problémy a napätie v celej Európe, ako aj vytvorilo prekážky, pokiaľ ide o snahy podporované EÚ. Znižuje regionálne napätie.
Prvý krok Kosova v procese podávania žiadostí bol schválený 33 hlasmi zo 46 možných, čo je dostatočné na to, aby ho poslalo parlamentu na ďalšie kroky.
Srbsko však obvinilo RE, že porušilo postupy RE pri prijímaní žiadosti Kosova, a prisľúbilo, že zvráti postoj Ukrajiny a ďalších krajín, ktoré sa nezdržali hlasovania. Patrí medzi ne Grécko a Slovensko, ktoré v roku 2008 neuznali nezávislosť Kosova od Srbska, ale rozhodli sa uskutočniť kľúčové referendum, pričom Rada Európy a EÚ dúfajú, že signalizujú miernejší postoj.
Okrem Belehradu bol prístup Kosova k členom Rady Európy široko oslavovaný. Minister zahraničných vecí Ivica Dačič tvrdil, že došlo k porušeniu zákona Rady Európy, pretože členom organizácie nemôže byť neštát.
„Toto rozhodnutie určite predstavuje ‚súmrak‘ charty Rady Európy, keďže je to prvýkrát, čo bol vznesený nárok na krajinu, ktorá nie je štátom a nie je uznaná Organizáciou Spojených národov,“ povedal Dašić.
Povedal tiež, že Srbsko zmení svoj prístup k zahraničnej politike, najmä tým, ktorí nehlasovali alebo hlasovali za Kosovo.
Čierna Hora sa napríklad možno vyhýba prejaveniu určitého rešpektu voči našim problémom. Čierna Hora podporila žiadosť Kosova. Budú potrebovať náš hlas, ale od nás by už nemali očakávať pozitívny prístup,“ povedal Dašic.
Ukrajina sa tiež dostala pod paľbu kvôli jej hlasovaniu so Srbskom.
„Srbsko vo všetkých rezolúciách odsudzuje porušovanie územnej celistvosti Ukrajiny, a pokiaľ ide o naše, sú zdržanlivé, čo ovplyvní ďalšie postoje k tejto krajine, pretože zahraničná politika je založená na reciprocite,“ povedal Dašič.
V októbri 2022 ukrajinský zástupca v Rade Európy Oleksij Gončarenko vyzval, aby sa Kosovo stalo plnoprávnym členom organizácie a bolo uznané za nezávislé.
„Kosovo by mali uznať všetky krajiny Rady Európy… Žiadam vás, prosím, uznajte túto krajinu ako nezávislú krajinu, za ktorú bojovali za svoju budúcnosť a nezávislosť. Mali by tu sedieť s nami a byť súčasťou Rady Európy, len vtedy môžeme byť silní a táto krajina bude prosperovať,“ povedal v pléne.
Ukrajina patrí medzi krajiny, ktoré neuznávajú nezávislosť Kosova, najmä kvôli vlastným územným sporom. Gončarenko povedal, že Ukrajina bude apelovať na parlament, aby uznal Kosovo ako nezávislý štát, a že ostatné krajiny by mali urobiť to isté.
Na úrovni EÚ sú Španielsko, Grécko, Slovensko, Cyprus a Rumunsko jedinými krajinami, ktoré z rôznych dôvodov neuznali vyhlásenie nezávislosti Kosova od Srbska z roku 2008 po vojne v rokoch 1998 – 1999.
Skupina krajín je však rozdelená, keďže kosovské referendum po prvýkrát ukazuje zmenu postoja. Grécke referendum napríklad signalizovalo zmiernenie postoja po nedávnych návštevách vládnych predstaviteľov na vysokej úrovni v Prištine.
Na druhej strane Maďarsko hlasovalo proti.
Maďarsko uznáva nezávislosť Kosova, ale jeho rastúce spory s Európskou úniou v kombinácii s tým, čo niektorí považujú za sympatie k Rusku a Srbsku, vrhajú na jeho kroky neisté svetlo.
V januári 2023 maďarský minister zahraničných vecí Peter Szijjardo oznámil, že „Maďarsko bude hlasovať proti integrácii Kosova do všetkých európskych orgánov, kým sa nedosiahne dohoda so Srbskom“.
Bývalý kosovský minister zahraničných vecí Petrit Selimi označil pozíciu Maďarska za „poľutovaniahodnú“ a „zlú správu“.
Dašić poďakoval Maďarsku, pretože, ako povedal, je veľká vec, že niekto, kto uznal Kosovo, hlasoval proti nemu, spolu s Azerbajdžanom a Gruzínskom, Arménskom. Poukázal tiež na to, že Španielsko, Cyprus a Rumunsko zostali pevne vo svojej pozícii.
‚veľké sklamanie‘
„Veľké sklamanie“ z pohľadu Belehradu prišlo z Bosny a Hercegoviny, Čiernej Hory, Grécka, Slovenska a ďalších krajín, ktoré zmenili svoj prístup zdržaním sa hlasovania.
„Čierna Hora možno prejavila určitý rešpekt k našim problémom a po tomto už nebude môcť počítať naše hlasy a nevoličov,“ povedal Dašic.
Čo sa týka Grécka, najvyšší predstaviteľ srbského ministerstva zahraničia vlani v januári pre EURACTIV povedal, že stredomorská krajina bola v posledných rokoch jedným z „najľahších“ zástancov neuznania Kosova.
Vynechanie Atén rozhnevalo Belehrad, vzhľadom na nedávne uistenie gréckej prezidentky Kateriny Sakellaropoulouovej na stretnutí so svojím srbským náprotivkom Aleksandarom Vučicom, že grécka pozícia ku Kosovu zostáva „stabilná a nezmenená“.
Na margo Dašičovho tvrdenia, že Srbsko zmení svoj postoj k Ukrajine, Vučič povedal, že vzťahy s celým svetom sa nezmenia kvôli jednému hlasu, ale že „ak niekto nerešpektuje našu územnú celistvosť, nebudeme ho rešpektovať my“.
„Nie sme krajinou, ktorá dokáže zmeniť všetky vzťahy na celom svete zo dňa na deň vďaka jedinému hlasu. Nastalo sklamanie. „Chcem vás informovať, že ukrajinská delegácia sa rozhodla držať ďalej od otázky územnej celistvosti Srbska,“ povedal.
V rozhovore pre EURACTIV v januári Dačič prvýkrát naznačil, že Belehrad by mohol zvrátiť kurz a uvaliť na Rusko ekonomické sankcie.
Ďalším znakom toho, že naratív o Rusku, považovanom za tradičného spojenca Srbska, sa môže meniť, srbská premiérka Ana Brnabičová v ten istý deň hovorila o „ruskej agresii proti Ukrajine“, čo je termín, ktorý Srbsko predtým nepoužívalo.
Prečítajte si tiež: Srbské FM poznámky o možných sankciách voči Rusku
Pre Dačiča je sled udalostí Rady Európy dôkazom, že to nebola bežná prax, keďže Priština bola odmenená za oddanosť Nemecka kosovskému premiérovi Albinovi Kurdimu.
„Keďže Catherine Ashton podpísala v mene EÚ, prečo RE nepovedalo, že by sa malo vytvoriť združenie srbských samospráv?“ spýtal sa Dačič, zatiaľ čo Kurdi podmienil Západ údajným konštruktívnym charakterom rozhovorov o srbskom združení. . Obce, to je „smiešne, pokrytecké, neslušné“.
„Musíme pokračovať v dialógu a nie diktovať záujmy Prištiny […] OSN o Kosove „Existuje možnosť, že prezident vo štvrtok rozhodne o zastupovaní Srbska na zasadnutí Bezpečnostnej rady,“ povedal Dašič.
(Tamara Milošević Grbić | EURACTIV.rs – strih Alice Taylor, Sarandis Michalopoulos | EURACTIV.com)
