Posledný európsky summit v rámci predsedníctva Českej republiky v Rade Európskej únie sa uskutočnil 15. decembra. Slovenský premiér Eduard Heger sa nemohol zúčastniť, keďže v ten deň v Bratislave čelil hlasovaniu o dôvere v parlamente. Na summite ho zastupoval jeho český náprotivok Petr Fiala.
Aj keď sa môže zdať nezvyčajné, že hlava jednej krajiny zastupuje na medzinárodnom summite druhú, v prípade Česka a Slovenska to nehnevalo ani obočím.
Tridsať rokov po rozdelení bývalého komunistického Československa na dva samostatné národy 1. januára 1993 sú si tieto dve krajiny veľmi blízke.
Fiala to pre DW potvrdil: „Vynikajúce vzťahy medzi Českom a Slovenskom sa neprejavujú len v tejto oblasti,“ povedal s tým, že na Nový rok 2023 obe krajiny hrdo oslávia pokojné odlúčenie.
„Zamatový rozvod“
Štát Česko-Slovensko vznikol na konci 1. svetovej vojny 28. októbra 1918, keď vyhlásilo nezávislosť od rozpadajúceho sa Rakúsko-Uhorska. Hlavným argumentom pre tento krok bolo, že Česi aj Slováci chceli žiť v jednom štáte, Československu.
Hoci obe krajiny spojila prvá Československá republika (1918-1938), okupácia nacistického Nemecka (1939-1944/45) a komunistická diktatúra (1945-1989), ich kultúrne, jazykové a štrukturálne rozdiely v skutočnosti nevymizli. .
V roku 1992 vyhrali parlamentné voľby strany, ktoré odmietli všeobecnú vládu v oboch častiach krajiny. Po zdĺhavých rokovaniach sa dohodli na mierovom zániku štátu Česko-Slovensko 31. decembra toho istého roku. Po 74 rokoch jednoty sa Česká republika a Slovensko stali samostatnými krajinami.
Mier a priateľstvo
„Netreba zabúdať, že rozpad Československa bol nielen pokojný, ale aj neobyčajne priateľský,“ povedal Fiala s tým, že vzťahy medzi oboma krajinami sú výnimočné nielen na politickej úrovni, ale aj medzi ľuďmi a podnikmi. „Je to úžasné a ukazuje to, že vytvorenie dvoch nezávislých krajín bol správny krok a pomohlo to obom krajinám,“ povedal.
Slovenskí politici a diplomati sa zhodujú. Slovenský minister zahraničných vecí Rastislav Kácer sa s láskou obzerá za časom, keď bol veľvyslancom svojej krajiny v Českej republike. „Je veľkou výsadou byť slovenským veľvyslancom v Prahe,“ povedal. „Ste diplomatický kráľ. Iní veľvyslanci za vami prichádzajú a hovoria: Nikto nerozumie českej politike ako vy, vysvetlite nám to.“
Rovnako prestížny je v českých diplomatických kruhoch aj post veľvyslanca na Slovensku. Ilustruje to Livia Klasová, česká veľvyslankyňa na Slovensku v rokoch 2013 až 2018, bývalá prvá dáma Českej republiky a manželka bývalého prezidenta Václava Klausa.
Živá cezhraničná výmena
Ďalším znakom úzkych väzieb je prvá zahraničná cesta novozvolených prezidentov, premiérov a ministrov zahraničných vecí každej krajiny do hlavného mesta druhej krajiny. Medzi oboma vládami sa konajú aj pravidelné bilaterálne stretnutia.
Aj na univerzitnej úrovni je vysoká miera výmeny: občania každej krajiny môžu študovať v tej druhej bezplatne – uľahčené tým, že český a slovenský jazyk sú si navzájom zrozumiteľné. V Českej republike študuje viac ako 25 000 slovenských študentov a tvoria tam viac ako 10 % všetkých študentov. Počet českých študentov na Slovensku je veľmi nízky, pretože slovenské univerzity nie sú považované za prestížne.
V Českej republike pracujú tisícky slovenských lekárov a sestier. Slovenské korene má asi 91-tisíc českých občanov, trvalý pobyt v Česku má asi 114-tisíc Slovákov.
Československo stále žije v srdciach a mysliach ľudí
Slovenský politológ Grigorij Meseznikov z Inštitútu pre verejné otázky v rozhovore pre DW potvrdil, že vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi sú vo všeobecnosti dobré. „Slováci vnímajú Čechov veľmi pozitívne, čo sa odráža aj v prieskumoch verejnej mienky. Aj v Českej republike sú Slováci vnímaní ako blízky národ,“ povedal.
„Československo je stále živé v srdciach a mysliach ľudí, hoci intenzita je iná,“ povedal Mečesnikov. Podľa novembrového prieskumu pražského inštitútu STEM pre empirický výskum sa 91 % Slovákov a 87 % Čechov stále považuje za blízkych spojencov. Asi 53 % Slovákov, ale len 35 % Čechov sa domnieva, že rozpad Československa bol nesprávny.
Nedávne napätie v súvislosti s nelegálnym prisťahovalectvom
Napriek všetkým týmto pozitívam majú mnohí odborníci pocit, že osobitý charakter vzťahu medzi oboma krajinami pomaly upadá.
„V mnohých oblastiach nie je náš vzťah výnimočný,“ povedal Rudolf Jindrák, vedúci medzinárodného oddelenia kancelárie prezidenta Českej republiky. „Česko-slovenské vzťahy v Európskej únii sa rozpustili ako kocka cukru, po vstupe do EÚ sme im prestali venovať dostatočnú pozornosť,“ povedal pre DW.
Ukázalo sa to počas prvej veľkej krízy v bilaterálnych vzťahoch od osamostatnenia oboch krajín: 29. septembra tohto roku Česká republika uzavrela hranicu so Slovenskom.
Jedným z dôvodov uzatvorenia hraníc je prudký nárast počtu nelegálnych imigrantov vstupujúcich do krajiny cez Slovensko. Bratislava odmietla prijať späť migrantov, ktorých zastavila česká polícia na základe dohody o zjednotení EÚ.
„Áno, jedným z dôvodov opätovného zavedenia kontrol na našej spoločnej hranici bola problematická implementácia Reading Agreement zo strany Slovenska,“ povedala Hana Malá z tlačového odboru českého ministerstva vnútra.
Uzavretie hraníc vyvolalo protesty slovenských kamionistov. Spor nevyriešilo ani stretnutie premiérov 11. novembra, ktoré pripomenulo 30. výročie vzniku dvoch nezávislých štátov.
Tento článok bol pôvodne publikovaný v nemčine.
