Štúdia identifikuje ochranné faktory proti poruche užívania látok u jedincov s anamnézou zneužívania v detstve

zverejnený nový výskum molekulárnej psychiatrie Preskúmali nervové a emocionálne faktory, ktoré môžu pomôcť obetiam zneužívania v detstve stať sa odolnými voči poruche užívania návykových látok. Štúdia zistila, že ľudia, ktorí zažili zneužívanie v detstve, ale nevyvinula sa u nich porucha užívania látok, mali lepšiu emocionálnu kontrolu a zdravšie fungovanie endokanabinoidného systému. Tieto zistenia môžu prispieť k vývoju liečby na prevenciu poruchy užívania látok u ľudí, ktorí zažili zneužívanie v detstve.

Zneužívanie v detstve zvyšuje pravdepodobnosť vzniku poruchy užívania návykových látok v dospelosti. Nie u každého, kto zažije zneužívanie v detstve, sa však táto porucha rozvinie, čo naznačuje, že niektorí jedinci sú voči jeho účinkom odolnejší. Predchádzajúci výskum identifikoval niekoľko faktorov, ktoré môžu prispieť k tejto odolnosti, vrátane emočnej kontroly a fungovania endokanabinoidného systému. Stále však úplne nerozumieme mechanizmom za týmito faktormi.

Endokanabinoidný systém je komplexný signálny systém v našom tele, ktorý reguluje rôzne procesy, ako je nálada, chuť do jedla, bolesť a zápal. Jeho funkciu môžu ovplyvniť rôzne faktory ako stres, strava a genetika. Súvisí to aj s rozvojom porúch duševného zdravia vrátane porúch súvisiacich s užívaním návykových látok.

„Závislosti ako chorobe sa venuje veľká pozornosť, poháňaná objavením účinkov potešenia a eufórie, no pre mnohých sa viac zaoberá schopnosťou drog potlačiť negatívne emócie, citlivosťou na stres, úzkosťou a nízkou náladou. Na základe toho máme my a ďalší výskumníci teóriu, že ak dôjde k ovplyvneniu v detstve, funkcia mozgových núdzových systémov sa zmení, čo môže prispieť k riziku závislosti v dospelosti,“ povedal autor štúdie Marcus Heilig, profesor a režisér. Centrum sociálnej a afektívnej neurovedy na Univerzite v Linköpingu.

Aby to výskumný tím ďalej študoval, prijal 101 dospelých a rozdelil ich do štyroch skupín na základe ich celoživotných skúseností so zneužívaním v detstve a poruchou užívania návykových látok. Skupiny boli nasledovné: (1) žiadne zneužívanie v detstve a žiadne poruchy spojené s užívaním látok; (2) zneužívanie v detstve, ale žiadna porucha užívania látok; (3) nie zneužívanie v detstve, ale porucha užívania návykových látok; a (4) zneužívanie v detstve a poruchy užívania látok.

Štúdia využívala kombináciu dotazníkov, fyziologických záznamov a skenov magnetickou rezonanciou (MRI) na meranie emočnej kontroly a endokanabinoidnej funkcie. Výsledky ukázali, že jedinci, ktorí zažili zneužívanie v detstve, ale nevyvinula sa u nich porucha z užívania návykových látok, mali vyššie úrovne endokanabinoidných funkcií a lepšiu emocionálnu kontrolu ako tí, u ktorých sa porucha z užívania návykových látok vyvinula.

Konkrétne, prvá skupina mala vyššie hladiny anandamidu, neurotransmiteru zapojeného do endokanabinoidnej funkcie, a vykazovali lepšiu emocionálnu kontrolu, ako sa ukázalo na nižších úrovniach negatívnych emócií a väčšej schopnosti regulovať svoje emócie v reakcii na stres.

Na druhej strane, jedinci, u ktorých sa vyvinula porucha užívania látok, mali väčšiu nervovú aktivitu v amygdale, oblasti mozgu zodpovednej za spracovanie emócií, ako tí, u ktorých sa porucha nerozvinula. To naznačuje, že jedinci s poruchami užívania látok môžu mať zvýšenú citlivosť na emocionálne podnety, čím sa zvyšuje riziko vzniku poruchy.

Tieto zistenia naznačujú, že endokanabinoidná funkcia a emocionálna kontrola sú dôležitými faktormi v odolnosti jedincov, ktorí zažili zneužívanie v detstve a nevyvinuli sa u nich poruchy užívania látok. Štúdia poskytuje dôkaz, že títo jedinci môžu mať ochranný mechanizmus zahŕňajúci vyššie hladiny anandamidu a lepšiu emocionálnu kontrolu. Tieto zistenia majú dôležité dôsledky pri vývoji intervencií zameraných na prevenciu poruchy užívania látok u jedincov, ktorí zažili zneužívanie v detstve.

„Zvýšená aktivita v určitých oblastiach mozgu v odolnej skupine, u ktorej sa nevyvinula závislosť napriek zneužívaniu v detstve, môže súvisieť s prispôsobivejším spôsobom reakcie na emocionálne sociálne informácie. Vidíme, že dokonca aj v kľudovom stave vykazujú zvýšenú komunikáciu medzi predným lalokom a inými časťami mozgu, čo môže naznačovať, že táto skupina má lepšiu emocionálnu reguláciu,“ uviedla v tlačovej správe autorka štúdie Irene Perini z Linköping University. .

Štúdia však mala určité obmedzenia. Veľkosť vzorky dospelých, ktorých sa to týka, bola relatívne malá, čo môže ovplyvniť použiteľnosť zistení na všeobecnú populáciu. Štúdia sa navyše spoliehala na opatrenia, ktoré si sami oznámili, na posúdenie zneužívania v detstve a poruchy užívania látok, ktoré môžu byť skreslené. Nakoniec štúdia neskúmala ďalšie možné faktory, ktoré prispievajú k odolnosti, ako je sociálna podpora alebo stratégie zvládania.

Napriek tomu výsledky poskytujú cenný pohľad na mechanizmy, vďaka ktorým sú niektorí jednotlivci odolní voči rozvoju poruchy užívania návykových látok po tom, čo zažili zneužívanie v detstve. Zistenia naznačujú, že endokanabinoidná funkcia a emocionálna kontrola zohrávajú dôležitú úlohu v tejto odolnosti, čo zdôrazňuje potrebu ďalšieho výskumu na lepšie pochopenie týchto mechanizmov. Štúdia má tiež dôležité dôsledky pre vývoj intervencií na prevenciu poruchy užívania látok u jedincov, ktorí zažili zneužívanie v detstve.

Štúdia s názvom „Odolnosť voči poruche užívania látok po zneužívaní v detstve: asociácie s periférnymi biomarkermi endokanabinoidnej funkcie a nervovými indexmi regulácie emócií.,“ Irene Perini, Leah M. Mayo, Andrea J. Capuson, Elizabeth R. Paul, Adam Yngwe, Robin Kampe, Emily Goffin, Raegan Mazurka a Bizar Ghafouri.