Na fotke je plagát, ktorý som našiel v polovici augusta na Olšanskom námestí, Zyškov, Praha. Žižkov, robotnícka štvrť s fascinujúcou zmesou budov z konca 19. storočia, barov a budov z komunistickej éry, bol vždy domovom kontrakultúrnej scény českej metropoly. V decembri 1988 mal Václav Havel opozičný prejav na Skrúbovom námestí v okrese, prvé zhromaždenie povolené za „normálnosti“.
V posledných rokoch sa Zyskov stal ako berlínsky Prenzlauer Berg v 90. rokoch – odvážny a otvorený, ale ako sa staré budovy renovujú a nájomné rastie, nové peniaze sa pomaly vkrádajú ku kapitalistickým prevzatiam. Okres konkuruje svojmu ušľachtilému susedovi na kopci, Vinohradom.
Súčasťou súčasnej rekonštrukcie sú úpravy veľkého bytového komplexu na Olsanskom námestí. Prvým krokom bolo zbaviť sa ovocia a zeleniny, ktoré roky prevádzkovala vietnamská rodina. Plechový a plastový kiosk bol odstránený v priebehu niekoľkých hodín, a keď som sa zastavil, aby som sa porozhliadol, všimol som si za sebou pôvodnú tehlovú stenu.
Ako mi povedal historik Karlovej univerzity Marek Iurganski: „Je pozoruhodné, že ste ten plagát našli v Zisco. Začiatkom 90. rokov nebol Žiškov trendovou a živou štvrťou ako dnes, ale vnútornou perifériou. Niektoré miesta si zachovávajú ducha starého Žižkova, no postupne sa vytrácajú. Okolie plagátu je takým miestom.
Podľa dátumov na plagátoch propagujúcich koncerty v okolí pochádza z apríla 1992, kedy mal byť kiosk vybudovaný.
Plagát hovorí o „nádeji pre Československú republiku“ a vyzýva oba štáty, aby zostali spolu so „spoločnou históriou, spoločnou budúcnosťou“ a „vzájomným porozumením“. Od zamatovej revolúcie ubehlo už dva a pol roka. Václav Havel bol disidentský dramatik, ktorý sa stal prezidentom Československa. Začiatkom roku 1992 zopakoval svoj nesúhlas s rozdelením Slovenska slovenskými nacionalistami. V prieskume zo septembra 1992 sa totiž chcelo odtrhnúť len 37 % Slovákov a 36 % Čechov, ale toto rozhodnutie neprešlo v referende.
Keďže prezident nechcel dohliadať na rozvod, proti ktorému sa postavil, odstúpil z funkcie. (Opätovne by bol zvolený za prvého prezidenta Českej republiky v januári 1993.) Zánik Československa napokon nadobudol platnosť 31. decembra 1992.
„Je vtipné, že plagát vychádza až teraz, viac-menej 30 rokov po rozchode,“ povedal Ďurčanský. „Plakát nám pripomína, že silná časť českej a slovenskej spoločnosti má záujem o udržanie spoločnej vlády. Neboli však takí hlasní ani mocní ako tí, ktorí sa chceli odtrhnúť.
Keď Slovensko vzíde z volieb, ktoré vrátili k moci populistu, znovuobjavenie sa plagátu, ktorý zvečňuje niekdajšiu identitu krajiny, je pripomienkou neustále sa meniacej povahy národa a môže na papieri vzbudiť veľkú príťažlivosť. Je to napísané.
