Paľo Bielik sa narodil 11. decembra 1910. Vyučil sa za zámočníka. Vystriedal niekoľko zamestnaní, popri tom hrával v ochotníckom divadle. V úlohe Jánošíka z rovnomennej hry Jiřího Mahena si ho všimol profesor Karol Plicka a odporučil ho režisérovi Martinovi Fričovi v jeho pripravovanom filme Jánošík (1935). Lákala ho najmä Bielikova vysoká, takmer dva metre vysoká postava, športové základy a charizma.
Zdroj: SFI
Adaptácia legendárneho príbehu o slovenskom ľudovom hrdinovi s výrazným hereckým výkonom Paľa Bielika v hlavnej postave vyniesla filmovému režisérovi Fričovi Cenu československého filmu za rok 1936 a z Bielika urobila filmovú hviezdu. Film Jánošík bol priaznivo prijatý aj medzinárodnými filmovými kritikmi na jeho premietaní na bienále v Benátkach v Taliansku a ako jediný československý film z celej prvej republiky sa predal do 32 krajín. Po hereckom debute s režisérom Fričom si Bielik zahral aj v ďalších filmoch tohto významného českého režiséra: Hordubalové (1937) a Čapkove poviedky (1947).
Úspech filmu Jánošík priviedol Paľa Bielika k profesionálnej umeleckej kariére. V rokoch 1939 – 1942 bol členom SND v Bratislave a potom v rokoch 1943 – 1945 ako režisér krátkych filmov nakrútil niekoľko populárno-vedeckých filmov. Počas Slovenského národného povstania (SNP) nakrútili Paľo Bielik a Karol Kršek dokumentárne zábery z povstaleckých bojov, z ktorých vznikol dokument Za slobodu v roku 1945. Pri nakrúcaní prvého filmu natočeného na Slovensku po druhej svetovej vojne Varúj … ! (1947), Paľo Bielik bol spoluautorom a Fričovým spolurežisérom a vytvoril jednu z hlavných postáv.
Zdroj: RTVS
Tri roky po druhej svetovej vojne sa Bielik presadil ako režisér pre svoj prvý celovečerný film Vlčie diery (1948), ktorý bol oceňovaný hlavne pre jeho autentickosť z obdobia SNP. Najslávnejšie filmy, ktoré stále režíroval, sú: Reservoir (1950), Friday the 13th (1953), Forty-Four (1957), Captain Dabač (1959), Jánošík I-II (1962-1963), Master Cat (1966) a iné. Okrem réžie sa podieľal aj na jeho filmoch ako autor námetov a scenárov. Po historickej dráme Traja svedkovia (1968) sa ako režisér odmlčal. K filmovej tvorbe sa vrátil v druhej polovici 70. rokov, ale iba ako scenárista.
Keď sa v roku 1948 naplno rozbehla činnosť cenzurných orgánov, vznikol film Varúj …! spolu s 541 ďalšími filmami vylúčenými z distribúcie filmov, pretože nespĺňali ideologické kritériá. O rok neskôr zostal v trezore na prehodnotenie, pretože ho komisia považovala z hľadiska ideovej hodnoty za nevhodný. Podobne dopadol aj film Vlčie diery, ktorý „niesol stopy buržoáznej tvorby a buržoázneho nacionalizmu“. Zároveň v roku 1949 získal Bielik Slovenskú národnú cenu za Vlčie diery.
Zdroj: CS state film
V roku 1955 získal Paľo Bielik titul Zaslúžilý umelec, národným umelcom sa stal v roku 1968. Zomrel 23. apríla 1983 po dlhej chorobe v Bratislave. S manželkou Martou nemali deti a po jej smrti sa zdalo, že o jeho hrob v bratislavskom krematóriu nebude mať kto postarať. Nakoniec sa našla príbuzná z Marty Černickej, ale neskôr urobila verejné vyhlásenie aj dcéra legendy, ktorá nebola známa, a tak sa jej nikto neozval.
Dieťa malo herca a režiséra so svojou kolegyňou Annou Marcinekovou. „Moji rodičia neboli zosobášení, môj otec bol už v tom čase ženatý s pani Černickou, ale legálne ma poznal a veľmi sa o mňa staral,“ povedala pred niekoľkými rokmi pre Nový čas Katarína Bieliková. Dodala, že Bielikova žena ju prijala a mali veľmi dobré vzťahy.
Zdroj: TASR
