František Dibarbora sa narodil 19. novembra 1916 v Bratislave ako najmladšie z ôsmich detí v rodine s talianskymi koreňmi. Okrem kníh bol jeho veľkým koníčkom futbal a hokej. Pre hereckú dráhu sa rozhodol v roku 1934, keď ho prijali na Hudobnú a dramatickú akadémiu v Bratislave. Po jeho dokončení v roku 1938 nastúpil do Činohry Slovenského národného divadla (SND).
Na doskách SND vytvoril viac ako 200 rozmanitých hereckých kreácií. Zažiaril najmä v inscenáciách Bratia Karamazovci, Revízor, Jožko Púčik a jeho kariéra Inkognito, Veselá pani z Windsoru a Kým kohút nezaspieva. Pre nezhody s režisérmi sa dostal na operetné javisko, kde ho obsadili do diel Franza Lehára, Emmericha Kálmana a Gejzu Dusíka.
Spolu s hereckými kolegami Martinom Gregorom, Drahošom Želenským, Ladislavom Chudíkom, Petrom Karvašom a Magdou Lokvencovou založil bratislavské divadlo Nová scéna.
Zdroj: RTVS
Do SND sa vrátil v roku 1951. Medzi nezabudnuteľné javiskové úlohy Františka Dibarbora patrili napríklad postava Gejzu Galibu v Žobráckom dobrodružstve, postava zdvíhacieho boja v Sóle za bicie (hodiny) Osvalda Zahradníka či tvorba v satirická komédia bulharského dramatika Jordana li Radičkova.
Pred kamerou vynikal vo viacerých skvostoch slovenskej kinematografie. Medzi jeho prvé herecké príležitosti patrili filmy Varúj …! Paľa Bielik a Martin Frič (1946) a Vlčie diery v réžii Paľa Bielika (1948). Svoj komediálny talent predstavil vo filme Dovolená s Andělem (Bořivoj Zeman, 1952) a najmä v Bielikovom filme V piatok trinásteho … alebo v komédii Skalní v ofsajde (Ján Lacko, 1960). Zahral si tiež Dibarboru vo filmoch Posledná čarodejnica, Česť Zemi, Jánošík, Majster kat a Smrť šitá na mieru. Televízna filmografia Františka Dibarbora pozostáva zo známych filmov, ako napríklad Vojak sám v poli, Portrét Doriana Graya, Bačova žena, Louis Pasteur či zo série Safari.
Zdroj: Slovenská filmová produkcia Koliba
V rozhlase sa umelec stal známym a obľúbeným vďaka svojmu charakteristickému hlasu a humoru. Účinkoval aj v legendárnom bratislavskom tatranskom kabarete. Pôsobil tiež ako pedagóg na bratislavskej Vysokej škole múzických umení (VŠMU).
V roku 1986 získal titul zaslúžilého umelca a bol držiteľom Národnej filmovej ceny za výkon v diele Vlčí diera. V roku 2002 vyšla v edícii Veľká osobnosť slovenského divadla zbierka venovaná šľachte, komédii a tragédii tohto herca.
František Dibarbora zomrel 4. septembra 1987 v Bratislave. Nehoda na Prístavnom moste, ktorá bola verejnosti sprístupnená len pred dvoma rokmi, sa mu stala osudnou. Ako bývalý fajčiar a diabetik mal legendárny herec problémy so srdcom a prekonal infarkt. Lekári po nehode povedali, že ak bude mať zdravé srdce, z následkov úrazu sa dostane.
Zdroj: RTVS
