Ukrajina zaútočila na Moskvu pri „najväčšom útoku bezpilotných lietadiel v histórii“ | Správy o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou
Zatiaľ čo Ukrajina tlačí na veľkú inváziu do ruskej oblasti Kursk, Moskva spustila jeden z najväčších útokov bezpilotných lietadiel, uviedli ruskí predstavitelia.
Ruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že sily protivzdušnej obrany zostrelili nad Moskvou a okolím 11 bezpilotných lietadiel, pričom niektoré údajne dopadli nad mestom Podolsk, 38 km južne od Kremľa.
V aplikácii na odosielanie správ Telegram moskovský starosta Sergej Sobyanin povedal: „Ide o jeden z najväčších pokusov zaútočiť na Moskvu pomocou dronov. Žiadne škody ani obete.
Útoky dronov na Moskvu sú zriedkavé. Najnovší pokus Ukrajiny zacieliť na ruské hlavné mesto sa zdal byť väčší ako najmenej osem útokov bezpilotných lietadiel v máji 2023.
Prepad bol súčasťou širšieho útoku na Rusko, ktorého jednotky protivzdušnej obrany cez noc zničili 45 ukrajinských bezpilotných lietadiel, uviedlo ministerstvo obrany.
Okrem 11 zničených bezpilotných lietadiel v Moskovskej oblasti bolo zostrelených 23 bezpilotných lietadiel v pohraničnej oblasti Brjansk, 6 v pohraničnej oblasti Belgorod, tri v oblasti Kaluga hraničiacej s Moskovskou oblasťou na jej severovýchode a zostrelené boli dva bezpilotné lietadlá. Ministerstvo uviedlo, že bol uväznený v regióne Kursk.
Ruská štátna tlačová agentúra RIA informovala, že v oblasti Tula, ktorá hraničí so severom Moskovskej oblasti, boli zničené dva drony.
Po útoku na Moskvu boli v noci nadnes dočasne obmedzené moskovské letiská Vnukovo, Domodedovo a Žukovskij, všetky tri sa však neskôr v stredu vrátili do bežnej prevádzky.
Bezpečnostný redaktor al-Džazíry Alex Katopoulos, ktorý informoval z ukrajinského hlavného mesta Kyjev, uviedol, že vzhľadom na to, ako dobre sú Moskva a ďalšie ruské mestá chránené, „uvidí sa, či to spustilo ukrajinské vojenské velenie alebo jednorazové.“
Úder blesku
Ukrajinský útok bezpilotných lietadiel prichádza v čase, keď Rusko bojuje o vysťahovanie ukrajinských síl z Kurska, dva týždne po prekvapivom vpáde.
Guvernér oblasti Kursk Alexej Smirnov uviedol, že ukrajinský bezpilotný stroj bombardoval vozidlo, pričom jedno zabil a dvoch zranil.
Po ukrajinskom blitzkriegu na Kursk 6. augusta boli zajaté stovky zajatcov a evakuované desaťtisíce civilistov. Ukrajina si teraz nárokuje kontrolu nad 1 263 štvorcovými km (488 štvorcových míľ) územia Kurska, vrátane 93 osád.
Ruská volebná komisia uviedla, že odkladá voľby v siedmich obciach v Kursku, pričom v príspevku v telegrame uviedla, že voľby sa uskutočnia, keď budú zavedené „plné záruky bezpečnosti voličov“.
Dmitrij Medvedev, podpredseda ruskej bezpečnostnej rady a bývalý ruský prezident, v stredu prisľúbil, že medzi oboma krajinami nebudú žiadne rozhovory, kým Ukrajina nebude úplne porazená.
„Prázdne reči nevymenovaných sprostredkovateľov o úžasnom mieri sa skončili,“ uviedol v telegrame. „Nebudú žiadne ďalšie rokovania, kým nebude nepriateľ úplne porazený.“
Ukrajinské sily v stredu oznámili, že zaútočili na protilietadlový raketový systém S-300 so základňou v južnom Rostovskom regióne Ruska.
Ukrajinská armáda tvrdí, že pri ruskom útoku zničila 50 zo 69 bezpilotných lietadiel. Jeden údajne vstúpil na Ukrajinu z Bieloruska a druhý sa vrátil do Ruska.
Ukrajinské bezpilotné lietadlá sa v nedeľu zrútili do skladu ropy v Rostove a vyvolali rozsiahly požiar. V stredu s ohňom bojovali stovky ruských hasičov.
„Ukazuje to odchýlku v strategickom myslení Ukrajiny? Veľmi úspešne sa zamerali na ruskú priemyselnú kapacitu viesť vojnu,“ povedal Gatopoulos z Al-Džazíry a dodal, že produkcia rafinérie bola „zlomok toho, čo bývalo.“
Medzitým ruské ministerstvo obrany v stredu uviedlo, že jeho sily prevzali kontrolu nad osadou Gelanne v Doneckom okrese Pokrovsk ako súčasť celkového tlaku na dobytie celej Doneckej oblasti.
Indicko-čínska diplomacia
Ruský prezident Vladimir Putin sa v Moskve stretol s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom, informoval Kremeľ.
„Naše krajiny majú rozsiahle spoločné projekty, projekty v ekonomickej a humanitárnej oblasti, o ktorých očakávame, že budú trvať mnoho rokov,“ citovala Putina agentúra RIA.
Putin a čínsky prezident Si Ťin-pching sa na májovom summite dohodli na prehĺbení svojho „komplexného partnerstva a strategickej spolupráce s cieľom vstúpiť do novej éry“.
Po stretnutí s Putinom v júli odcestuje indický premiér Narendra Modi v piatok do Kyjeva, aby sa stretol s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a povedal, že bude diskutovať o ukončení vojny s Ruskom.
India sa zdržala odsúdenia ruskej invázie a je najväčším nákupcom ruských zbraní na svete.