Ukrajinské sily pokračujú v odrážaní ruských útokov na kľúčové donbaské mesto Bakmut.

Najvyšší diplomat EÚ Joseph Borrell uviedol, že Srbsko a Kosovo dosiahli kompromisnú dohodu o distribúcii výstupných a vstupných dokumentov.

„Máme dohodu,“ povedal Borel povedal V príspevku na Twitteri 27. augusta.

„V rámci dialógu podporovaného EÚ Srbsko súhlasilo so zrušením vstupných/výstupných dokladov pre držiteľov kosovských preukazov totožnosti a Kosovo súhlasilo, že ich nebude predstavovať držiteľom kosovských preukazov totožnosti,“ uviedol.

„Kosovskí Srbi a všetci občania môžu voľne cestovať medzi Kosovom a Srbskom pomocou svojich preukazov totožnosti. EÚ má teraz záruky [Kosovo] večer [Albin] Kurti na tento účel.

„Toto je európske riešenie. Obom lídrom blahoželáme k tomuto rozhodnutiu a ich vedeniu,“ dodal Borrell.

Borrell vo videoposolstve poďakoval Kurdimu a srbskému prezidentovi Aleksandarovi Vučićovi za dohodu, ktorá umožnila slobodu občanom krajín.

Správa o dohode prišla po tom, čo sa osobitný vyslanec USA pre západný Balkán Gabriel Escobar a veľvyslanec EÚ Miroslav Lajčák stretli s Vučičom 25. augusta v Belehrade po rozhovoroch s Kurdmi a etnickými skupinami v Kosove. Srbskí lídri v rámci úsilia o zmiernenie napätia.

V kurdskom príspevku na Facebooku môžu občania Kosova „prekračovať hranice do Srbska na všetkých hraničných priechodoch bez prekážok, bremien a zdržaní, s dokladmi totožnosti vydanými našou krajinou.

„To platí v opačnom smere v prípade vstupu do Kosova s ​​dokladmi totožnosti vydanými orgánmi Srbska.“

Kosovský prezident Vijosa Osmani vo svojom príspevku na Facebooku poďakoval Európskej únii a Washingtonu a uviedol, že „sloboda pohybu je základom demokratických spoločností a európskych hodnôt“.

„Budeme pokračovať v nezmenšenej miere v našom záväzku vzájomného uznávania,“ povedal.

Zdá sa, že tento krok je veľkým ústupkom Srba Vučiča, ktorý predtým odmietol akceptovať dokumenty vydané Prištinou, ktoré sa považujú za uznanie kosovských národných dokumentov Belehradom.

Kosovo a Srbsko viedli koncom 90. rokov krvavú vojnu, pričom Kosovo nakoniec v roku 2008 vyhlásilo nezávislosť od Srbska.

Belehrad – rovnako ako Rusko, Čína a päť členských štátov EÚ – neuznáva nezávislosť svojej bývalej provincie a obviňuje Prištinu z potláčania práv Srbov, menšiny 90 percent z 1,8 milióna obyvateľov Kosova. albánsky.

EÚ už niekoľko rokov sprostredkúva rozhovory medzi Kosovom a Srbskom s cieľom normalizovať vzťahy a pokúsiť sa naštartovať ich úsilie o vstup do EÚ.

Napätie medzi Kosovom a Srbskom sa koncom minulého mesiaca opäť vynorilo, keď Priština oznámila, že srbské doklady totožnosti a poznávacie značky vozidiel už nebudú na území Kosova platné.

Srbi, ktorí väčšinou žijú na severe Kosova, sa rozzúrili, postavili zátarasy a strieľali zo zbraní do vzduchu a smerom na kosovských policajtov. Nikto sa nezranil.

Po zjavnom tlaku Západu Kurdi presun o mesiac odložil na 1. septembra.

Vo svojej video správe Borrell uviedol, že problém poznávacích značiek je stále potrebné vyriešiť a vyzval oboch lídrov, aby našli riešenie.

Vučič už v ten deň povedal, že je možné dosiahnuť dohodu o vstupných dokumentoch a že EÚ poskytne záruky. Povedal, že mal malú nádej na dohodu o poznávacích značkách.

Poznávacie značky áut vydané etnickými Srbmi na severe Kosova sa používajú od vojny v roku 1999 so skratkami kosovských miest ako KM (Kosovska Mitrovica), PR (Priština) alebo UR (Urosevac).

Vláda v Kosove považuje tabuľky za nezákonné, no doteraz ich tolerovala v štyroch severných obciach so srbskou väčšinou.