Najnovšia štúdia tamojšieho hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) hovorí, že veľké sucho zasiahlo počas zvyčajne vlhkých období veľké časti Slovenska, čo malo za následok nižšie výnosy fariem a lesné ekosystémy.
Do roku 2022 sa prvé sucho vyskytlo v typicky vlhkom februári a sucho nasledovalo v marci, po ktorom nasledovalo vážne a vážne sucho, ktoré do konca mesiaca postihlo 27 % krajiny, uviedla analýza.
V druhej polovici júla minulého roka postihlo veľké sucho takmer 60 % krajiny, pokračovala analýza, pričom sucho na niektorých miestach trvalo viac ako 200 dní.
V dôsledku sucha boli poľnohospodárske výnosy na väčšine územia krajiny veľmi nízke a zasiahnuté boli aj lesné ekosystémy.
Výsledkom týchto udalostí boli popraskané a prašné pôdy, ktoré výrazne ovplyvnili poľnohospodárstvo, ovocinárstvo a lesníctvo. Neopraviteľne poškodená kukurica sa musela zavlažovať, zatiaľ čo slnečnice, sója, trávy a lucerna boli značne poškodené, uviedli farmári.
„Výsledky žatvy, ktoré prišli veľmi skoro (už počas veľkého sucha v polovici júna), potvrdili prvotné odhady farmárov. Zimná úroda bola v mnohých okresoch priemerná alebo podpriemerná,“ uviedla agentúra.
„Väčšinu plodov poškodil hmyz a vtáky v dôsledku sucha. Vinári z Podunajskej nížiny hlásili účinky sucha na vinič, v strapcoch boli menšie ako priemerné bobule, ale dozrievali rýchlo,“ pokračovala analýza.
Klimatológovia varovali, že extrémne poveternostné podmienky ako sucho budú pokračovať aj v budúcnosti.
„Celý klimatický režim, ako ho poznáme, je už minulosťou. Začíname sa presúvať do južnej Európy, čiže klíma sa mení ako v Stredomorí. Je to oveľa rýchlejšie, ako sme čakali. Prechodné ročné obdobia ubúdajú a je to už veľmi viditeľné ,“ povedal pre EURACTIV Slovensko klimatológ Josef Pecho.
(Michal Hudec | EURACTIV.sk)
