V záhradách britského panovníka rastú stromy zo slovenských pralesov

Veľkosť písma:A^–|A⁺ Komentáre sú zakázané

Súťaživý hráč póla, rybár lososov, akvarelista. Záujmy kráľa Karola III. Spojeného kráľovstva boli mnohé a rôznorodé. V neposlednom rade je vášnivým záhradníkom.

Záujem sa začal v roku 1980, keď prevzal Highgrove House neďaleko Bristolu v Anglicku, teraz rodinný dom kráľa a kráľovnej Camilly. Karol III. tam vybudoval to, čo nazýval „liečebná záhrada“.

V Highgrove: A Garden Celebated King píše: „…malý pokus o vyliečenie strašných krátkozrakých škôd spôsobených pôde, krajine a našim vlastným dušiam.“

Práve v tejto súkromnej záhrade Technická univerzita v Svolan na strednom Slovensku pestuje brestovce. Boli darom slovenských obyvateľov lesa bývalému princovi Charlesovi, ktorý navštívil Slovensko začiatkom 20. storočia.

„V roku 2019 nás pozval do Anglicka, aby sme videli jeho experiment. Bolo to nezabudnuteľné stretnutie v čarovnom prostredí,“ povedal William Bichler, bývalý dekan Lesníckej fakulty v Swollene.

Slovenský brest z Podin môže byť v budúcnosti dôležitý pri návrate tejto konkrétnej dreviny do Veľkej Británie. Viac ako 20 miliónov týchto stromov zomrelo na holandskú chorobu brestov v 60. a 70. rokoch 20. storočia.

Jedna z najstarších chránených oblastí

Princ Charles v minulosti navštívil Slovensko dvakrát.

Začiatkom deväťdesiatych rokov sa s manželkou princeznou Dianou presťahoval do Bratislavy. Princ sa vrátil v roku 2000, keď navštívil stredné Slovensko. Pre svoje záujmy chcel Karol osobne navštíviť Badínsky prales, ktorý sa nachádza 10 kilometrov južne od Banskej Bystrice na strednom Slovensku.

Rezervácia známa aj ako Badin bola vyhlásená za chránenú oblasť v roku 1913, čo znamená, že je najstaršou v krajine. Bola uzákonená prísna rezervácia, aby sa zachovali pôvodné spoločenstvá stromov a podmienky.

Úroveň 5 V slovenskom bezpečnostnom systéme patrí jadro podložky do najvyššej úrovne, zatiaľ čo okolitá nárazníková zóna patrí do úrovne 4.

Odvtedy zostal les nedotknutý ľudskou činnosťou.

Biotopom pralesa je predovšetkým vzácna jedľa (Apis alba) a broskyňa (Fagus sylvatica), s výstrelom (Physia apis), javor (Acer pseudoplatanus), šedá (Fraxinus Excelsiorbrest (Ulmus glabra) a mnoho ďalších druhov dreva sa tiež hádže do zmesi.

Práve táto rozmanitosť a krása ho robí takým dôležitým. Pláž Bedin tak poskytuje jedinečnú ukážku najvyššieho štádia vývoja lesa. To umožňuje vedcom študovať mechanizmy biotopu skôr, ako ho ovplyvnia naše aktivity.

Jedľa a buk rástli v tejto nedotknutej krajine viac ako 400 a 200 rokov. Najväčší žijúci céder je vysoký 46 metrov a niektoré mŕtve stromy, ktoré už padli, sú ešte väčšie.

Stromy zo stredného Slovenska

Lesník William Bichler bol jedným z mnohých, ktorí koncom roka 2000 sprevádzali princa Charlesa na jeho prechádzke Boddenom.

Informoval o tom denník Pravda, spomenula si, že počas prechádzky sa jej princ zrazu opýtal, či je súčasťou komunity brestu v Badíne. Našťastie sa pred nimi okamžite objavil hustý brest.

„Vaše veličenstvo, rastie ich tu veľa. Stál tam a chválil ich,“ hovorí Vanavar.

Po prehliadke princ povedal, že bude kontaktovať slovenských vedcov. Bichler priznáva, že to považoval za prejav úcty, nič viac. Ale o tri týždne neskôr prišiel od princa list, či by mohol previezť nejaké brestovce zo Slovenska domov do Spojeného kráľovstva.

„Tak som si začal myslieť, že keď to vidím ako kráľovské želanie, musím si ho splniť.“

Lesníci z Technickej univerzity v Swollene vypestovali pre Charlesa 50 sadeníc brestu, ktoré poslali diplomatickou poštou do jeho domu v Highgrove.

Čoskoro zachytili slovenské stromy aj mnohé britské nadácie a požiadali lesné oddelenie, aby im poslalo nejaké rastliny. Takmer po 20 rokoch pozval knieža svolenských lesníkov na návštevu k brestom k nemu domov.

Prvé 40-minútové stretnutie bolo zdvojnásobené. Princ ignorujúc prosby personálu pozval slovenského vedca dovnútra na čaj.

Dôležité pri ich návrate

Prečo mal Karol III. taký záujem o nákup brestov zo Slovenska?

Tento strom bol kedysi bežným javom na britskom vidieku. V 60. a 70. rokoch však viac ako 25 miliónov – 90 percent – zomrelo na holandskú chorobu brestov. Toto plesňové ochorenie je stále rozšírené vo vidieckych oblastiach.

Skutočne, Charlesova rezidencia v Highgrove je na horúcom mieste. Napriek tomu sú stromy vysadené v jeho záhrade, vrátane exemplára zo Slovenska, veľmi zdravé.

Po podaní pomocnej ruky by sa brest mohol vrátiť na britský vidiek. Ich návrat si vyžaduje vytvorenie stromov odolných voči hube, pričom niektoré krajiny hlásia pokrok v podobe kríženia brestov odolných voči chorobám.

V úsilí môžu byť dôležité stromy zo Slovenska.