Len štyri z deviatich strán, ktoré sa pravdepodobne dostanú do parlamentu po podporných sankciách proti Putinovmu režimu pred predčasnými voľbami z 30. septembra, vyplýva z analýzy, v ktorej chce Smar „zhodnotiť ich výkon“.
Väčšina slovenských strán má ambivalentné alebo protichodné postoje k novým sankciám voči Rusku, čo zo Slovenska robí potenciálneho spojenca Maďarska, keď bude hlasovať po septembri.
Štvoricou podporovateľov sú dvojka v prieskume Progresívne Slovensko (Obnova), libertariánska SaS (ECR), Kresťansko-demokratické hnutie (KDH) a Obyčajní ľudia (OĽaNO).
„Vďaka sankciám má Putin menej zdrojov na nákup zbraní a nábor vojakov na okupáciu,“ uvádzajú progresívci vo svojom volebnom programe.
Rozhodne proti ruským sankciám sú aj Slovenská národná strana (SNS) a Republika, možno mladšie strany vo vláde na čele s volebným lídrom Smarom (S&D). Republika na čele s europoslancom Milanom Uhríkom chce „budovať obchodné vzťahy“ s režimom Vladimira Putina.
Postoje zvyšných strán nie sú isté. Smar, ktorý kritizoval kolo sankcií EÚ z roku 2014 po ruskej invázii na Krym, hovorí, že teraz chce „zhodnotiť ich účinnosť“. Strana Identity and Democracy Aligned We the Family si myslí, že existujúce sankcie sú „adekvátne a primerané“.
Zvyšných sedem strán je kategoricky proti zmene, ktorá by si vyžadovala zmluvy EÚ a súhlas všetkých členských štátov. „O takejto dôležitej politike by mal rozhodnúť každý členský štát,“ myslí si Šmar.
Slovenské strany rozdeľuje aj spolupráca s Čínou. Potenciálni koaliční partneri strany Smar, Hlas, Republika a SNS chcú viac spolupráce, aj keď EÚ začne s autoritárskou superveľmocou proces „odstraňovania rizika“. Na opačnej strane tábora to považujú za hrozbu progresívci, kresťanskí demokrati, SaS a OĽaNO.
(Barbara Smušková, Lucia Yar | EURACTIV.sk)
