Od zavedenia priameho prezidentského hlasovania v roku 1999 Slovensko zažilo rôznu volebnú dynamiku, no prezidentské voľby v roku 2024 vynikajú bezprecedentným vývojom. Keďže krajina smeruje 6. apríla do druhého kola, voľba medzi euroskeptikom Petrom Pellegrinim a liberálom Ivanom Gorkocom odzrkadľuje hlbšie prúdy v slovenskej politike a spoločnosti.
Čo sa stalo v prvom kole?
V septembrových parlamentných voľbách slovenskí voliči pozdvihli k moci v Národnej rade stranu populistu Roberta Fica. Voliči však v marci tento trend nenasledovali. V prekvapivom zvrate udalostí sa na prvé miesto dostal bývalý minister zahraničných vecí Gorkoc so ziskom 42,5 percenta hlasov v prvom kole, keď porazil Pellegriniho, charizmatického predsedu Národnej rady a stredoľavého, no opozičného lídra. Európska únia (EÚ) zahlasovala za sociálnych demokratov s 37 percentami.
Volebná účasť dosiahla 51,9 percenta, čo predstavuje zvýšenú účasť v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi. v podstate Prieskumy A menšie zapojenie verejnosti atď Analytici očakávajú Volebná účasť bude v týchto voľbách nízka. V dôsledku toho sa očakávalo, že Gorkoc skončí za Pellegrinim, keďže voliči Figa a Pellegriniho boli v poslednom čase angažovanejší a aktívnejší. Výsledky prvého kola však naznačujú vysoký záujem a podčiarkujú dôležitosť týchto volieb v očiach slovenskej verejnosti. Korčok získal v prvom kole takmer o 80-tisíc hlasov viac ako odchádzajúca prezidentka (a kolegyňa liberálka) Zuzana Čaputová v roku 2019.
Pellegrini sa pred druhým kolom sústreďuje na získavanie nacionalisticky orientovaných voličov vrátane asi 12 percent voličov, ktorí si v prvom kole zvolili Štefana Harabina. Kandidáti sa budú uchádzať aj o hlasy maďarskej menšiny 7,7 percenta v populácii. S Christianom Forrom, šéfom Maďarskej aliancie Slovenska, Súhlas Po tom, čo Pellegrini získal v prvom kole takmer 3 percentá hlasov, čaká Gorkoca ťažká cesta k víťazstvu.
Čo je v stávke?
Slovensko stojí na križovatke, pričom voľby 6. apríla nielenže určili jeho hlavu štátu, ale vyslali aj signál o budúcom smerovaní domáceho a medzinárodného zladenia krajiny. Slovensko by mohlo potvrdiť svoju oddanosť európskej integrácii a demokratickým princípom, alebo sa vydať na inú cestu, ktorá odráža rastúce populistické trendy v regióne.
Pellegrini zdôraznil zámer sústrediť sa „Národné záujmy“ Presadzovať, aby Slovensko odolalo vplyvu Bruselu a Washingtonu. Pellegrini, člen Ficovej euroskeptickej koalície, sa zaviazal chrániť národ pred vonkajšími konfliktmi a prepletencami. „Ťahaný do vojny.“ Pellegrini sa tiež postupne spája s politikou naklonenou Rusku spojenou s Figom. Jeho pozícia rezonuje s obyvateľstvom, ktoré sa obáva medzinárodných problémov.
Naproti tomu Gorkoc predstavuje víziu Slovenska zosúladenú so západnými demokratickými hodnotami a medzinárodnou spoluprácou, ktorá by bola protiváhou súčasnej Ficovej vláde. Korčok, ktorého vlani podporila Čaputova, mnohí vnímajú ako pokračovateľku jej liberálneho, proeurópskeho vedenia. Jeho nečakaný náskok v prvom kole predstavuje možný posun vo verejnej nálade, spochybňuje populistickú rétoriku Ficovej vlády a predstavuje inú paradigmu vládnutia a zahraničnej politiky.
Aj keď je táto funkcia do značnej miery slávnostná, prezident môže vetovať akúkoľvek legislatívu pochádzajúcu z Národnej rady a má silný vplyv na smerovanie verejnej politickej diskusie. S Pellegrinim ako prezidentom bude mať Fico väčšiu slobodu pri presadzovaní svojej proruskej politiky, čím sa Slovensko nasmeruje na podobnú cestu ako Maďarsko Viktora Orbána. Na druhej strane, Korčokovo predsedníctvo by predstavovalo protiváhu Ficovej koalície a mohlo by zohrať významnú úlohu pri presadzovaní západného Slovenska a formovaní tém ako pomoc Ukrajine či zbližovanie sa s EÚ.
Patrick Martinek je hosťujúcim členom Európskeho centra Atlantickej rady na Ministerstve zahraničných vecí Českej republiky.
Emma Nix je zástupcom riaditeľa Centra Atlantickej rady pre Európu.
Snímka: Prezidentský kandidát Ivan Gorkoc máva priaznivcom z pódia so slovenskou štátnou vlajkou počas predvolebného mítingu pred prezidentskými voľbami na Slovensku 19. marca 2024 v Bratislave na Slovensku. REUTERS/Radovan Stoklasa
