Cieľom Európskej únie je zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov v európskom energetickom mixe do roku 2030 aspoň na 40 percent. Investície potrebné na dosiahnutie tohto cieľa by však stáli až 1 000 miliárd eur. nahlásené Nadácia Oeconomus pre ekonomický výskum.
Takmer polovica členských krajín EÚ už má jadrové reaktory v prevádzke, čo by výrazne znížilo objem investícií potrebných na splnenie klimatických cieľov. Ak by jadrová energia, zdroj energie s nízkymi emisiami uhlíka, bola zahrnutá do klimatických cieľov, EÚ by mohla pri transformácii, ktorú očakáva, ušetriť takmer 130 miliárd eur, uvádza výskumný dokument.
Foto: Facebook/Paks II. Atomerőmű Zrt.
Európska únia vypracovala pre členské štáty veľké plány na výrazné zníženie emisií skleníkových plynov. Konečný cieľ – podiel stanovený v smernici o obnoviteľných zdrojoch energie – sa od vypuknutia vojny medzi Ruskom a Ukrajinou zvýšil, ale nie je zaručené, že EÚ bude schopná splniť ciele s rozpočtom zničeným vojnou.
V tejto diskusii hrá jadrová energia čoraz dôležitejšiu úlohu ako nízkouhlíkový zdroj energie.
Nemecko, Dánsko, Rakúsko, Luxembursko, Írsko, Portugalsko a Španielsko sú proti pridaniu jadrovej energie k cieľom, zatiaľ čo Francúzsko, Česká republika, Poľsko a šesť ďalších členských štátov to podporuje.
Vylúčenie jadrovej energie z cieľov by spomalilo vývoj vodíkového paliva, na ktoré sa Európa spolieha pri dekarbonizácii ťažkého priemyslu.
Dosiahnutie klimatických cieľov s úplne dekarbonizovanými investíciami bude drahé a podľa Eurostatu a Statista bude stáť okolo tisíc miliárd eur.
To možno zmierniť pridaním jadrovej energie, ktorá je už zavedená v mnohých členských štátoch v Európe a je vo všeobecnosti nízkouhlíková.
Podľa zistení výskumnej nadácie jadrová energia v súčasnosti predstavuje štvrtinu energetického mixu EÚ, z čoho polovica sa vyrába vo Francúzsku.
Litva, Nemecko a Taliansko sú jediné tri európske krajiny, ktoré úplne odstavili jadrovú energiu, keď budú ich reaktory v prevádzke. Jadrovú energiu v energetickom mixe nahradili obnoviteľné zdroje. Mnohé členské štáty sa však zameriavajú skôr na zvyšovanie kapacity ako na postupné vyraďovanie. Európa má v súčasnosti 103 prevádzkovaných jadrových reaktorov, ktoré dodávajú energiu 13 členským štátom, z ktorých mnohé v posledných rokoch rozšírili svoju kapacitu.
Spomedzi všetkých európskych krajín má najvyššiu expozíciu Francúzsko, ktoré predstavuje 63 % celkovej domácej výroby elektriny z jadrovej energie, v porovnaní so 60 % na Slovensku, 47 % v Maďarsku a 46 % v Belgicku.
V súčasnosti je dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021 – 2027 vrátane nástroja hospodárskej obnovy EÚ novej generácie 2 000 miliárd EUR v súčasných cenách. Cieľom rozpočtu je napraviť hospodárske a sociálne škody spôsobené pandémiou koronavírusu a posunúť Európu smerom k modernizácii a udržateľnosti.
EÚ plánuje vyčleniť 30 percent svojho rozpočtu, teda približne 600 miliárd eur, na boj proti klimatickým zmenám.
Doterajšie prepojenie medzi investíciami a obnoviteľnou energiou je však nedostatočné na to, aby do roku 2030 dosiahlo 42,5 percenta obnoviteľných zdrojov v EÚ.
Maďarsko aktívne podporuje jadrovú energiu ako súčasť spoločného cieľa Európskej únie. Podiel elektriny vyrobenej z obnoviteľných zdrojov energie na celkovej konečnej spotrebe energie krajiny dosiahne v roku 2021 13,7 percenta, čo je viac ako dvojnásobok podielu spred piatich rokov. Nárast výroby bol spôsobený najmä solárnou energiou, ktorá má tretí najväčší podiel na energetickom mixe Európy.
Jadrová elektráreň Pax zároveň naďalej zabezpečuje takmer polovicu domácej výroby elektriny.
Projekt Box 2 by mohol zvýšiť kapacitu elektrárne a ešte viac posilniť energetickú nezávislosť Maďarska od dovážanej energie, uzatvára expert Oeconomus.
Odporúčaný obrázok: Facebook/MVM Paksi Atomerőmű Zrt.
