Toto je WESA Arts, týždenný bulletin Billa O'Driscolla, ktorý poskytuje podrobné informácie o umeleckej scéne v oblasti Pittsburghu. Prihláste sa tu, aby ste ho dostali každú stredu popoludní.
Napriek trom desaťročiam návštevníkov múzea Andyho Warhola si bežný človek mimo juhozápadnej Pennsylvánie Warhola príliš nespája s Pittsburghom.
Nevyhnutne bol spojený s New Yorkom, kde prežil väčšinu svojho života a získal celosvetovú slávu ako umelec a vizuálny tvorca. Pittsburgh, kde sa narodil a formálne vyštudoval.
Ešte menej je Warhol spojený so Slovenskom, kde sa narodili jeho rodičia Andrej a Júlia. Zdá sa však, že Slováci sú výnimkou z tohto pravidla. Veľvyslanec SR v USA 22. februára na príkaz prezidentky SR Zuzany Čaputovej posmrtne udelil Rad Bieleho dvojkríža II. triedy „za propagáciu dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí“.
Rad bieleho dvojkríža – pre filmového nadšenca Warhola by názov mohol naznačovať titul strateného filmu noir zo 40. rokov – je najvyššie slovenské štátne vyznamenanie vyhradené pre cudzincov. Aj keď sa zvyčajne udeľuje politikom a diplomatom, Warholova medaila druhej triedy si odniesla všetkých, vrátane opernej speváčky Edity Gruberovej, člena Siene slávy NHL Stana Mikitu či amerického astronauta Eugena Andrewa Cernana.
Na súkromnom podujatí vo Warholovi odovzdal veľvyslanec Radovan Jaworczyk Warholovmu synovcovi Donaldovi Warholovi medailu s perifonickou podobou, keď stáli pred dvoma pármi Warholovcov: autoportrét z roku 1978 a portrét jeho matky Julie z roku 1974.
Javorčík po krátkom neformálnom ceremoniáli poznamenal, že význam zosnulého umelca na Slovensku stúpa a klesá.
„Andy Warhol je ikona, príbeh, je inšpiráciou a jeho meno bolo v bývalom Československu pod komunistickou vládou v podstate zakázané“ ako symbol západnej dekadencie, povedal Závorík.
Warholovo etnikum je jasné: Mikowa, malá horská dedina, z ktorej pochádzali jeho rodičia, bola domovom Rusínov, niekedy nazývaných Karpatho-Ruchini. Karpatskí Rusíni však nikdy nemali vlastnú krajinu a kvôli tomu, ako sa v 20. storočí posunuli hranice, je pôvod Andrzeja a Julie Warholovej vecou historickej perspektívy.
Keď sa narodili, Mikowa bola súčasťou Rakúsko-Uhorska. V roku 1918, keď sa Andrzej počas 1. svetovej vojny natrvalo usadil, sa oblasť stala súčasťou novovzniknutého Československa. V roku 1992, po páde komunizmu východného bloku, sa krajina rozdelila na Českú republiku a Slovenskú republiku.
Slovák dnes žiada Warhola, tak ako ten žiadal Míkovú.
„Neukradli sme ho odnikiaľ, hovoríme, že je zo Slovenska a je hrdý na to, že pochádza z východného Slovenska,“ povedal Jaworczyk. Spomenul niektoré Warholove ikonické umelecké diela.
„Každý chce mať plechovku Campbellovej polievky. Každý má rád kravy…je to ako rodinné striebro, ktoré chce každý vyleštiť a nechať na poličke.
Je tu istý rozpor. Warholovi rodičia teraz odišli zo Slovenska, pretože si mysleli, že inde budú šťastnejší. (Ekonomické možnosti boli v Mikowej obmedzené a Julia tam unikla ničivému rusko-nemeckému konfliktu, kým sa pripojila k manželovi v Pittsburghu.) O niekoľko desaťročí neskôr Andy Warhola, mladý absolvent Carnegie Tech, hľadal svoje bohatstvo s podobným záujmom – a podobným zámerom – po útekom do rodného Manhattanu Aktualizácia – Formálne vypustil cudzo znejúce koncové „a“ zo svojho priezviska.
Warhol tiež zámerne „urobil veľa pre inšpiráciu [Slovakia’s] Dobré meno v zahraničí. Vo svojom magnum opus, „Warhol“, píše Blake Kopnick vo svojich memoároch z roku 2020, Warhol sa nikdy verejne nehlásil k žiadnemu konkrétnemu etnickému dedičstvu, namiesto toho povedal: „Vždy som sa cítil byť Američanom – 100 percent.“
Warhol však nie je ničím, ak nie majstrom vynájdenej verejnej osobnosti. Donald Warhola často navštevoval a krátko pracoval pre svojho strýka od 60. rokov až do Warholovej smrti v roku 1987 a prinajmenšom osobne Warhol prijal jeho odkaz.
„Určite bola prepojená. Hovorila jazykom,“ povedal Varhola. „Moja babička [Julia] Andy sa rozprával s mamou v jej rodnom jazyku a potom jej mama Andy odpovedala po anglicky. (Julia žila so svojím slávnym synom v New Yorku 20 rokov, kým krátko pred jeho smrťou v roku 1972.)
Varhola, teraz Viceprezident vizuálneho umenia nadácie Andyho Warhola so sídlom v New Yorku A jeho prepojenie s Warholovým múzeom povedal, že sa so strýkom porozpráva o vzdialenejších príbuzných v Československu. „Samozrejme, nikdy nestratil svoju kultúrnu identitu.“
Medzitým, ako umelec, ktorý urobil viac ako ktorýkoľvek iný, aby zbúral múr medzi komerčným a výtvarným umením, sa Warholovo dielo zdá byť v starej krajine malé. Varhola však nájde dôkaz na nečakanom mieste: odhalil sa strýkov zmysel pre humor. Jeho slávne oxidačné obrazy.
Koncom sedemdesiatych rokov Warhol pokryl plátna metalickou farbou, na ktorú priatelia neskôr močili, aby vytvorili abstraktný efekt. Písomka? Ostrieľaný provokatér? Donald Warhola naopak obrazy vníma ako dôkaz slovenského humoru, ktorý videl na vlastných návštevách.
„Osobne verím, že vytvoril umenie, aby sa ľudia usmievali a smiali,“ povedal Varhola.
