Výskum zistil, že MRSA bola superbaktéria dávno pred použitím antibiotík u ježkov. zdravotný výskum
Ježkovia boli akýmsi úkrytom MRSA Superbug Výskumy ukazujú, že dávno pred použitím antibiotík u ľudí a zvierat.
Vedci našli dôkazy, že superbaktéria vznikla v prírode dávno pred užitím drog, ktorým sa tradične pripisuje vina za jej vznik.
Tesáky nesú na koži hubu a baktériu, pričom obe sú zomknuté v boji o prežitie. Antibiotiká sú vylučované hubou, aby zabili baktérie, ale v reakcii na to si baktérie vyvinuli rezistenciu na antibiotiká – stali sa rezistentnými na meticilín Staphylococcus aureus alebo MRSA.
Podľa štúdie až 60 % ježkov nesie typ MRSA nazývaný mecC-MRSA, ktorý spôsobuje jednu z 200 všetkých infekcií MRSA u ľudí.
Výskumníci naznačujú, že k objaveniu sa tejto superbaktérie medzi ježkami asi pred 200 rokmi viedli prirodzené biologické procesy, nie používanie antibiotík.
Štúdia bola medzinárodná spolupráca zahŕňajúca University of Cambridge, Wellcome Sanger Institute, Serum Statens Institute of Denmark a Royal Botanic Gardens, Kew, ktorá sledovala genetickú históriu baktérií.
Skúmali prekvapivé zistenie z prieskumov u ježkov v Dánsku a Švédsku a tiež našli vysoké hladiny MRSA vo výteroch odobratých ježkom v Európe a na Novom Zélande.
Dr Evan Harrison, výskumník z Wellcome Sanger Institute a University of Cambridge a hlavný autor štúdie, povedal: „Pomocou techniky sekvenovania sme odhalili gény, ktoré poskytujú antibiotickú rezistenciu voči MEC-MRSA pri jej prvom výskyte. Zistil som, že boli okolo 19. storočia.“
Pokračoval: „Naša štúdia ukazuje, že to nebolo použitie penicilínu, čo podnietilo skorý vznik MRSA, bol to prirodzený biologický proces.
„Myslíme si, že MRSA sa vyvinula v boji o prežitie na koži ježka a neskôr sa priamym kontaktom rozšírila na zvieratá a ľudí.“
Vzhľadom na to, že takmer všetky dnes používané antibiotiká majú svoj pôvod v prírode, vedci tvrdia, že je pravdepodobné, že odolnosť voči nim už existuje aj v prírode.
Nadmerné používanie akéhokoľvek antibiotika u ľudí alebo zvierat uprednostňuje rezistentné kmene ploštice, takže je len otázkou času, kedy sa stratí účinok antibiotika.
Profesor Mark Holmes, výskumník z Oddelenia veterinárneho lekárstva Cambridgeskej univerzity a hlavný autor správy, povedal: „Táto štúdia je skvelou pripomienkou toho, že keď používame antibiotiká, musíme ich používať opatrne.
„Je tu obrovská rezervoár voľne žijúcich živočíchov, kde môžu prežiť baktérie rezistentné na antibiotiká, a odtiaľ je len malý krok k tomu, aby boli chované dobytkom a potom infikovali ľudí.“
Predchádzajúca práca vedená Holmesom bola prvou, ktorá identifikovala mecC-MRSA v populáciách ľudí a dojníc. V tom čase sa verilo, že kmeň je spôsobený pravidelným používaním veľkého množstva antibiotík u kráv.
Vedci však uviedli, že zistenia nie sú dôvodom na strach z ježkov, pretože ľudia sú zriedkavo infikovaní mecC-MRSA, aj keď sa u ježkov vyskytuje už viac ako 200 rokov.
Prof. Holmes povedal: „Divoké zvieratá, hospodárske zvieratá a ľudia sú všetci prepojení – všetci zdieľame ekosystém. Nie je možné pochopiť vývoj rezistencie na antibiotiká, kým sa nepozriete na celý systém.“
Výskum publikovaný v Nature bol financovaný Radou pre lekársky výskum.
