V Európe je nové rozdelenie politiky. Ideologická priepasť medzi ľavicou a pravicou z 20. storočia stále existuje, ale teraz sa vo veľkom počte krajín dostali do popredia nové silné emócie otvorenej nenávisti.
Čaká sa na tragédiu, ale…
Aj preto bola zastrelenie slovenského premiéra Roberta Figa začiatkom júna počas kampane pre kandidátov svojej strany pre voľby do Európskeho parlamentu tragédiou, ktorá sa mala stať.
Podobne ako britská poslankyňa Jo Coxová, ktorú v lete 2016 zastrelil anglický nacionalista počas kampane za brexit, aj Figo padol. Osobná nenávisť To 21. storočie sa integrovalo do politiky.
Samozrejme, sám Fico presadzoval ultranacionalistickú politiku, do značnej miery korumpoval svoju vlastnú nacionalistickú populistickú stranu SMER a spájal sa so susedným Viktorom Orbánom, autokratom, ktorý riadi Maďarsko.
Novinára, ktorý odhaľoval prepojenia medzi Figovým SMERom a skorumpovanými, kriminálnymi podnikateľmi na Slovensku, pred pár rokmi zabili.
Zbohom demokracii ako štítu proti nenávisti?
Orban aj Fico, ale aj ich západoeurópske politické spriaznené duše Marine Le Penová a Giorgia Meloniová bežne útočili na stabilné normy demokracie.
[Prečsúčasykeďdemokraciazaloženánaimigračnýchpravidláchporoku1945bolavnímanáakoštítprotifašizmuapodnecovaniunenávistivEurópe[1945க்குப்பிந்தையகுடியேற்றத்தின்விதிகளின்அடிப்படையில்ஜனநாயகம்ஐரோப்பாவில்பாசிசத்திற்கும்வெறுப்பைத்தூண்டுவதற்கும்எதிரானஒருகேடயமாகப்பார்க்கப்பட்டநாட்கள்போய்விட்டன
Za posledných niekoľko desaťročí bolo jedno, či sa do vlády dostali konzervatívci, kresťanskí demokrati alebo sociálni demokrati, labouristi alebo liberáli. Krajne pravicovým či komunistickým politikom bolo dokonca možné dať jednu či dve ministerské funkcie.
V Rakúsku a Francúzsku mali dvaja socialistickí vodcovia Bruno Greischy a François Mitterrand vo svojich vládach krajne pravicových alebo komunistických ministrov.
Dedičstvo odmietnutia ruského imperializmu: už nič?
Väčšina európskych politikov (s výnimkou západoeurópskych komunistov) vo všeobecnosti odmietala ruský imperializmus, ktorý v rokoch 1945 až 1990 vládol časti Európy.
Teraz však mnohí politickí lídri toto pravidlo porušujú. Slovensko Fico, Orban z Maďarska, Talian Salvini, Francúz Gemmour, Srb Vučič, Angličan Farage, Poliak Kaczynski, nemecká AfD, Holanďania Wilders, Švédski demokrati či anglickí členovia Reformnej strany otvorene odhalili Rusko.
Európsky parlament a nenávistní politici
Vo voľbách do Európskeho parlamentu, ktoré sa skončia 9. júna, vyhrá politika nenávisti. Spoločným cieľom politikov ako Orbán a Fico je pretvoriť Európu na obnovený nacionalistický individuálny štát 30. rokov.
Sú odhodlaní presadzovať svoje vlastné záujmy nad rámec akéhokoľvek širšieho európskeho partnerstva a spolupráce, celoeurópskeho právneho štátu, otvorených hraníc alebo spoločných hodnôt ľudských práv.
Krajná ľavica a politika nenávisti
Potom existuje Radikálna ľavica sa angažuje vo vlastnej politike nenávisti. Každý pokus sociálnodemokratickej alebo umiernenej labouristickej strany označuje za zradu zo strany jej nepriateľov z umiernenej ľavice.
V 21. storočí viedli nenávistné prejavy ľavice k masívnym rozdeleniam v euroatlantických demokraciách, najmä vo Francúzsku, Taliansku a v stranách, ktoré zaznamenali výrazné zníženie volebného potenciálu demokratickej ľavice. Východná Európa.
Tu leží politika nenávisti
na potvrdenie, Sociálne médiá teraz zväčšujú politiku nenávisti. Veľmi efektívne sa rozmnožuje A zákerne Viac ako krajná pravica a krajná ľavica dosiahli v ére, keď sú štvorstranové brožúry s malým tlačeným písmom preplnené nečitateľným textom..
Tu leží politika nenávisti. Zdá sa však, že len málokto je ochotný skutočne preskúmať tento fenomén, nehovoriac o spôsoboch obrany demokracie proti politike nenávisti, ktorá sa šíri Európou a Amerikou v prospech Putina, Si Ťin-pchinga a ich podporovateľov.
Ďalší Churchillovský moment?
V lete 1946 Winston Churchill navštívil Ameriku, aby oznámil, že v celej Európe padla „železná opona“, ktorá rozdelila európske národy na demokracie a tie, ktoré ovláda Rusko.
Rusko Nielen svojou agresiou voči Ukrajine, ale aj plánom 21. storočia rozdeliť Európu na slabé, bojujúce národné štáty – sa určite vrátila ako veľký výtržník.
to je Dychtivo spolupracuje s islamistami a inými ideológmi identity, ktorí odmietajú rešpektovať akékoľvek osvietenské pravidlá, ako je sloboda prejavu, úcta k ženám alebo úcta k štátom žijúcim podľa demokratického práva.
Figova odpoveď
Dnešní európski politici sa zatiaľ nepostavili na výzvu vybudovať tolerantnú Európu.
Robert Figo môže o návrate na politickú scénu len snívať Nie – aby som sa bál – plný pomsty, ale Ak nie kontinent, tak úplná kontrola a jasná vízia, skutočne veľmi osobná vízia, kam by politika nenávisti mohla viesť krajinu.
S najväčšou pravdepodobnosťou sa však veci zhoršia skôr, ako sa zlepšia.
