Žena, ktorá prežila holokaust, sa s Weilovým publikom podelí o svoj otrasný príbeh o úteku pred nacistami

Oscar „OC“ Sladek, 88-ročný preživší holokaust žijúci v Denveri, sa v nedeľu 13. augusta prihovoril plnému publiku v Chabad of Vail. Dávid mal na hrudi žltú hviezdu, odznak, ktorý Židia za nacistického režimu vyžadovali, a Zlatek hovoril o tom, ako sa opakovane vyhol nacistom a stal sa jediným dieťaťom v rodine, ktoré prežilo holokaust.

Sládek sa narodil ako Oskar Staab a vyrastal v praktizovaní ortodoxného judaizmu v Československu, krajine otvorenej pre Židov.

„Všetci, pohania aj židia, žili v harmónii a nemali žiadne problémy,“ povedal Sládek. V roku 1939 Slovensko vyhlásilo nezávislosť a otvorilo sa nacistickému vplyvu.

Do roku 1942 sa nacistická strana rozšírila o odsun židovského obyvateľstva zo Slovenska.

„Mal som 7 rokov, keď som prvýkrát počul Adolfa Hitlera hovoriť v krátkovlnnom rádiu,“ povedal Sládek. „Už som sa skrýval.“

Podporte miestnu žurnalistiku

Darovať

V Maďarsku bola vtedy ešte židovská komunita izolovaná, a tak sa Sládkovi rodičia rozhodli poslať ho ilegálne za hranice. Najali si pašeráka, ktorý ho mal v marci 1943 previesť cez hranice, aby býval u tety a strýka v Maďarsku. Sládek opísal, ako bola na hraničnom prechode zima a on plakal – mal len 8 rokov a nechápal, prečo ho rodičia poslali. Na prekročenie hranice požiadal pašerák Sládka, aby sa správal ako králik. Sládek si spomenul, že počul výstrely a povedal, že bol vystrašený, ležal v snehu a v duchu si pomyslel: „To musia byť poľovníci, lovci králikov.“

Sládek odišiel do Maďarska, kde ho prinútili klamať polícii o tom, že jeho rodičov zajali nacisti, a do Maďarska odcestoval na vlastnú päsť. Jeho teta a strýko ho formálne adoptovali a správali sa k nemu ako k vlastnému synovi. Šťastie mu však nevydržalo. V marci 1944 Nemci vtrhli do Maďarska a vydesený Sládek prosil tetu a strýka, aby sa vrátil domov.

V apríli 1944 Sládka prepašovali späť na Slovensko ukrytého pod senom vo vagóne. Na hraniciach nacisti Haya bodali bajonetmi, no podľa jeho slov vyviazol bez zranení. Keď sa rodina stretne s rodičmi, objaví podzemnú organizáciu, ktorá im dáva falošnú identitu, a tajne cestuje cez čoraz vzdialenejšie dediny, zúfalo sa snaží vyhnúť nacistom.

„Moja rodina, moji priatelia a ja sme utečenci v našej vlastnej krajine. Vďaka tomu som prežil bez toho, aby ma odviezli do koncentračného tábora,“ povedal.

Nakoniec rodina zakotvila v Tatrách a žila v chatke v divočine medzi malou komunitou. Na Vianoce 1944 dostali obyvatelia chaty správu, že sa nacisti chystajú zaútočiť. Keď sa zvečerilo, z chatky sa vybrala len Sládkova rodina a jedna ďalšia rodina.

Keď sa rodina ukrývala v neďalekej jaskyni, počula nacistov padať na izbu a výstrely. Sládek povedal, že obyvatelia chaty boli zastrelení. Potom ich odviezli do táborov a mnohí prežili vojnu. Až v marci 1945 sa Sládkova rodina mohla konečne vrátiť do rodného mesta.

„O (holokauste) som začal hovoriť až po 40 rokoch,“ povedal Sládek.

V Izraeli, kam sa Sládek a jeho rodina presťahovali po vojne, bola tendencia sústrediť sa na budúcnosť, nie na minulosť. Až keď videl film o holokauste v Mayan Theatre v Denveri, uvedomil si, že sa musí podeliť o svoj príbeh.

„Videl som zahraničný film o mladom židovskom chlapcovi v holokauste. V polovici filmu som sa poriadne rozplakal a začal som plakať,“ povedal. „Tak som odišiel (z divadla) a kráčal som uličkou, plakal, a vtedy som sa rozhodol, že musím začať hovoriť.“

Sládek, ktorý o svojich skúsenostiach vydal knihu, uviedol, že polovica jeho rodiny s viac ako 50 ľuďmi zomrela počas holokaustu.

„Nikdy sa z toho nedostanete. V zadnej časti knihy mám zoznam svojej rodiny, o ktorú som prišiel… väčšina z nich zomrela v táboroch,“ povedal. Z jeho 15 príbuzných prežil jediný Sládek.

V marci 1948 mal Sládek bar micva, židovský obrad, pri ktorom sa chlapec stáva mužom.

„(Počas holokaustu) veľa rodičov, ktorí prišli o svoje deti, prišlo do môjho bar micva. Ako som sa vtedy cítil? Bol som ohromený, nemohol som robiť svoju bar micva. (Videl som) starších, ktorí sedeli predo mnou, plakali a ja som sa snažil robiť bar micva, „povedal Sládek. „Dlho som sa cítil vinný; ako som mohol žiť bez tých detí? Nie je to ľahké, ale život ide ďalej.

Sionista vo veku 14 rokov presvedčil svojich rodičov, aby sa presťahovali do Izraela, kde navštevoval strednú školu, naučil sa angličtinu, slúžil v izraelských obranných silách a začal hudobnú kariéru. Po ceste si rodina zmenila priezvisko zo Stab na Sladek. Z Izraela sa presťahoval do Južnej Ameriky a potom do Los Angeles, kde sa usadil na rande naslepo so svojou 63-ročnou manželkou Selmou.

„Myslel som si, že je slepá. Ona (Selmina sesternica, ktorá ich zriadila) to nazvala rande naslepo. Hovoril som siedmimi jazykmi a v žiadnom som nebol slepý! povedal s búrlivým smiechom, jeden z mnohých momentov počas jeho prejavu. Pár sa presťahoval do Denveru, kde Selma vyrastala, v 50. rokoch minulého storočia a odvtedy tam žije.

Získajte dôležité správy doručované do vašej schránky každé ráno. Zaregistrujte sa tu: VailDaily.com/newsletter

Počas niekoľkých posledných rokov, na návrh Selmy, Zlatek pracoval na svojej knihe.

„Nechcelo sa mi písať knihu. Roky, keď som bol mladý, po práci som si sadol a písal spomienky pre svoju rodinu. Stále som písal, písal a písal a nakoniec asi tri roky Prednedávnom mi moja žena povedala: ‚Ja čítam veci, prečo ich nezverejníš?‘ Povedal.

Zlatkova kniha „Útek do Tatier“ vyšla v roku 2022 a dá sa kúpiť na Amazone.