Hoci mesto Mykolajiv nebolo okamžite zbombardované, „strašný zvuk rakiet“ sa zlovestne rozliehal po celej oblasti. Po tom, čo v centre mesta vypukla bitka, začala Julia uvažovať o odchode.
„Keď sme žili v Mykolajve, mali sme s mojím synom rituál,“ vysvetľuje Julia. Každý večer, kým jej syn išiel spať, spolu ležali v posteli a rozprávali sa. „O všetkom a o ničom. Vždy začínal ‚Mami vieš…‘. A pamätám si, že keď som ho po začiatku vojny pobozkal na dobrú noc a odišiel z jeho izby, vždy som sa s ním v myšlienkach rozlúčil.“ povedala.dodáva Julia.
Myšlienka na stratu syna sa stala natoľko neznesiteľnou, že sa rozhodla odísť aj napriek neochote vzdať sa jeho života a opustiť jeho otca a priateľov.
V marci 2022 bol Mykolajiv neustále ostreľovaný. Mesto sa nachádza na ceste do Odesy a je dôležité pre prístup k ukrajinskému pobrežiu a kontrolu nad ním. Juliina matka, Inna, žila v Balakleya, neďaleko mesta Charkov, ktoré bolo bombardované kazetovými bombami. Inna sa dlho skrývala vo svojej pivnici a celé dni sa k nej nikto nedostal. Ani jej sa však najprv nechcelo odísť.
9. marca 2022 Julia opustila Mykolay so svojím synom Maršrútka, súkromný mikrobus populárny v krajine, ktorý organizujú dobrovoľníci. Keďže nevedeli kam utiecť, nastúpili na vlak z Odesy do Užhorodu. Nakoniec sa vybral k priateľom, ktorých poznal na Slovensku. „Bolo to náhodné rozhodnutie,“ hovorí Julia.
Dobrovoľníci jej pomohli prejsť cez slovensko-ukrajinskú hranicu, keď viezla ťažkú batožinu s deväťročným dieťaťom. „Pri odchode z Ukrajiny som mal pocit, že som zradil svoju krajinu,“ priznáva. „Je mi to ľúto, ale zavolal som rodine, aby som vypadol, cítil som sa hrozne.
Po štvordňovej ceste sa Julia ocitla v humanitárnom centre v Kapikove na Slovensku. Bola polovica marca.
Na konci mesiaca mohla Juliina matka ísť do Charkova. „Je zázrak, že ju nezabili, keď prechádzala všetkými kontrolnými bodmi,“ pokračuje Yulia. Odtiaľ jeho matka utiekla do Švajčiarska. V zahraničí sa cítila osamelo a chcela sa s dcérou a vnukom stretnúť na Slovensku. Vďaka podpore Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) a ďalších organizácií sa Inna nakoniec v polovici júna pridala k Yulii v Humanitárnom centre Gabčíkovo.
V humanitárnom centre v Gabčíkove je ubytovaných viac ako 900 ukrajinských utečencov so štatútom dočasnej ochrany. IOM im bude od marca 2022 pomáhať s informáciami vrátane právneho a pracovného poradenstva, ochrany a budovania kapacít. Organizácia organizuje spoločenské aktivity a kurzy slovenského jazyka a rozdáva Ukrajincom ubytovaným v centre núdzové veci, ako sú prikrývky, oblečenie, obuv, kuchynské a hygienické potreby.
Julia si pôvodne myslela, že v Kapikove zostane dva týždne. Z dvoch týždňov sa stal mesiac. Potom Veľká noc, začiatok leta. „Myšlienka, že zostanem celé leto, bola pre mňa desivá a nemysliteľná,“ spomína Yulia. Onedlho bude na Slovensku takmer rok.
Juliin pobyt na Slovensku sa blíži k roku. Momentálne nemôže myslieť na budúcnosť a žije v prítomnosti. Foto IOM 2023/Júlia Kováčová
