Progresívne Slovensko získalo vo voľbách do Európskeho parlamentu najviac hlasov. Eric Lastig A Tim Hatton Zatiaľ čo májový pokus o atentát premiéra Roberta Fica dominoval titulkom pred voľbami, výsledky do značnej miery posilnili už existujúce trendy.
Tento článok je súčasťou série o voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2024. Blog EUROPP tiež spoluorganizoval panelovú diskusiu o voľbách LSE 6. júna.
Slovensko málokedy Medzinárodné titulky. Ale Premiér Robert Figo bol zastrelený v máji Výsledky volieb do Európskeho parlamentu z minulého víkendu zvýšili záujem a zamerali sa na politiku krajiny.
Historicky vysokou účasťou voľby podčiarkli polarizovanosť slovenskej politiky a preverili schopnosť politických strán mobilizovať svojich voličov. Poskytla jedinečnú príležitosť pozorovať, čo sa stane, keď pokus o atentát na premiéra naruší kampaň tri týždne pred dňom volieb.
Obmedzený vplyv pokusu o atentát
Streľby v stredoslovenskom meste Handlová síce zarezonovali široko-ďaleko, no okrem prerušenia činnosti kampane na niekoľko dní bol ich vplyv na kampaň minimálny a väčšinou posilnil existujúce trendy.
Útok na slovenského premiéra a Vysoko polarizované politické prostredieFicovi odporcovia presadzovali zmeny v súdnictve a médiách. Erózia demokracie Slovenska a právny štát. Po pokuse o atentát, Boli vyslovené obavy Môže byť použitý na ospravedlnenie útoku A stlačte rýchlejšie.
Ficova strana Smer-SD zamerala svoj predvolebný odkaz na mier v Európe a opozíciu voči zobrazovaniu vojnových štvaní zo strany EÚ. Pridaný nový slogan „Pre Roberta Figa“, ktorý ako tému zhromaždenia použil neprítomného zraneného vodcu. Väčšina ostatných strán však pokračovala v kampani bez toho, aby sa o streľbe priamo zmienila.
Čas na maximálny účinok, Ficovo prvé verejné vystúpenie vo zverejnenom videu Pred začiatkom volebnej prestávky si streľba opäť získala pozornosť a dominovala spravodajskej agende. Vo Ficovom 14-minútovom prejave sa však väčšinou sústredil na rekord svojej vlády, zopakoval predvolebnú mantru Smar-SD okolo suverénnej zahraničnej politiky a obvinil liberálne médiá a opozíciu z prehlbovania polarizácie v slovenskej spoločnosti. Novinka pomohla povzbudiť kmeňových voličov strany a Smar-SD získala štvrtinu hlasov (24,8 %). Zmobilizovali však aj opozíciu a zvýšili celkovú účasť.
Mobilizácia v polarizovanom prostredí
Slovensko sa vo voľbách do Európskeho parlamentu vo všeobecnosti prepadáva na spodku volebnej tabuľky a dosahuje najnižšiu úroveň. 13,1 % v roku 2014. Tentoraz sa však zúčastnila približne tretina (34,5 %) voličov, čo je najvyššia účasť vo voľbách do Európskeho parlamentu od vstupu Slovenska do klubu v roku 2004.
Voľby do Európskeho parlamentu budú po septembrových parlamentných voľbách a prezidentských voľbách pred dvoma mesiacmi už tretíkrát za necelý rok, kedy budú mať voliči na Slovensku možnosť voliť. Ale značná časť voličov namiesto toho, aby trpela únavou voličov, poukázala na úlohu efektívnej kampane pri polarizácii a mobilizácii voličov.
Sociálne liberálne, ekonomicky centristické Progresívne Slovensko (PS) získalo vo voľbách 27,8 % hlasov a viac kresiel, čím zdvojnásobilo svoj celkový počet hlasov v porovnaní s poslednými voľbami do Európskeho parlamentu. Schopnosť PS získať 410 000 hlasov pri 34,5% účasti podčiarkuje Schopnosť strany mobilizovať svojich priaznivcov, ale aj jeho gravitácie. Frakcie na anti-ficovskej strane politickej diskusie sa zhromaždili za PS a jej jasnou výzvou poraziť Fica a zabezpečiť proeurópske Slovensko, čím podporili výsledky progresívcov, ale podporili ďalšie opozičné strany.
Urobte krok doprava
In Časti Európy, vrátane Francúzska, Nemecka a Rakúska, kde voľby zvýšili podporu krajnej pravice. Krajne pravicová Republikánska strana skončila v slovenských voľbách na treťom mieste. Na jednej strane by sa jej víťazstvo dalo vnímať ako pokračovanie alebo preskupenie krajne pravicového hlasovania. Podiel hlasov republiky klesol, keď získala smiešnych 1,9 % podpory pre Slovenskú národnú stranu (nacionalistickú stranu vo vládnej koalícii). A v roku 2019 získala Republika rovnaké percento hlasov ako naše Slovensko, krajne pravicová Ľudová strana, ktorá sa odtrhla od Republiky.
Ale schopnosť republiky zvýšiť svoj hlas v parlamentných voľbách aj pri nízkej účasti poukazuje na mobilizačnú kampaň strany a silu jej odkazov a metód kampane. Strana kritizovala EÚ. Zobrazuje neúspešné impérium Vládnu temné sily presadzujúce pokrokovú agendu v národných štátoch; Na Facebooku konkrétne odkaz, ktorý zverejnil šéf strany a europoslanec Milan Uhrig, ktorého facebookové konto je jedno Veľmi vplyvný Medzi slovenskými politikmi.
Sila osobností
Aktivity PS, Smeru-SD a Republiky posilňovali politickí velikáni a kľúčové postavy na lístkoch. PS napríklad pozvalo ekonóma a bývalého dočasného premiéra Ľudovíta Odora, aby viedol ich volebnú listinu spolu s televíznymi osobnosťami a odborníkmi z EÚ. Taktiež Smer-Ste postavil Figovho útočného psa a proruského ideológa Ľuboša Blahu na popredné miesto s ďalšími významnými osobnosťami vrátane kontroverznej osobnosti dezinformačnej mediálnej scény.
Naopak, na straníckej listine ďalšieho koaličného partnera Smeru-SD, Hlas-SD, kľúčové postavy chýbajú. Pokles Hlasu-SD o 7,2 % však vďačil za odchod jeho zakladateľa Petra Pellegriniho, ktorý sa po víťazstve v prezidentských voľbách vzdal straníckej príslušnosti.
4. kolo, sekundy von
Hoci je múdre byť opatrný, pokiaľ ide o prečítanie výsledkov volieb, ktorých sa zúčastnila len tretina voličov, voľby do Európskeho parlamentu priniesli zmiešané signály. Hoci sa hlasy prerozdeľovali medzi rôzne tábory, polarizácia slovenskej politiky pokračovala. Z tohto prerozdelenia profitovali najmä dve hlavné strany, PS a Smer-SD, ktoré získali viac ako polovicu všetkých hlasov a 11 z 15 kresiel Slovenska v Európskom parlamente.
Tieto voľby môžu skutočne naznačovať rastúci dvojaký meter. Obaja Ficovi koaliční partneri čelia výzvam, aby si zachovali zmysel pre zmysel a relevantnosť a závažnosť PS by sa mohla zvýšiť, najmä ak strana zmierni svoj sociálny liberalizmus a bude sa prezentovať ako domov pre všetkých voličov proti Ficovi. Rozriedením ideologickej základne PS však hrozí oslabenie väzieb s jej existujúcimi podporovateľmi. Ako ukázali parlamentné voľby, Figova schopnosť získať väčšinu môže závisieť od koaličného partnera, ktorý osloví umiernených voličov mimo strany Smar-SD.
Voľby do Európskeho parlamentu sú v podstate „3. kolom“ súboja medzi Ficom a jeho protikandidátmi. V prvom (parlamentnom) a druhom (prezidentskom) kole bola jasným víťazom Ficova strana, no tretie kolo pripadlo PS a protificovskej opozícii. Po troch po sebe nasledujúcich kolách je ďalší celoštátny volebný test naplánovaný až na jeseň 2027. Výkon strán v týchto voľbách závisí nielen od výkonu Figovej vlády, ale aj od schopnosti strán porozumieť poučeniu. Prvé tri obvody a na detekciu signálu zo šumu.
Poznámka: Tento článok predstavuje názory autorov, nie stanovisko EUROPP – European Politics and Policy alebo London School of Economics. Kredit odporúčaného obrázka: Andy Liu / Shutterstock.com
