Keďže Čechov sa snaží karbonizovať svoju ekonomiku založenú na uhlí, považuje jadrovú energiu za chrbticu svojho budúceho energetického mixu. Česká vláda plánuje postaviť nový blok jadrovej elektrárne, ktorý by mal byť uvedený do prevádzky do roku 2036. Odborníci však varujú pred meškaním a vyššími nákladmi už aj na Slovensku či v Maďarsku.
Jadrová energetika môže podľa ministerstva priemyslu a obchodu vyriešiť český dopyt po nízkouhlíkových a udržateľných zdrojoch energie. Budúci energetický mix krajiny je horúcou témou kvôli klimatickým ašpiráciám EÚ a nedávnemu zvýšeniu cien energií.
Nová štúdia zverejnená v utorok však protirečí súčasnému projadrovému príbehu českej vlády.
„Aby sme nahradili existujúce uhoľné zdroje, nový jadrový blok skutočne neprispeje k dekarbonizácii,“ povedal v rozhovore Oldřich Schlenas, analytik výskumu a energetiky z Asociácie pre medzinárodné otázky. Pre EURACTIV.cz.
„Uvoľnenie nového bloku by sa malo uskutočniť po roku 2036, ale uhlie musíme odstrániť oveľa skôr. Skúsenosti z euroatlantického regiónu ukazujú, že dodržanie termínu je veľký problém. S týmto problémom sa stretáva v podstate každý,“ upozornil Sklenář s tým, že skutočné náklady na projekty môžu byť aj viac ako dvojnásobné.
Nielen stredoeurópska krajina vsádzajúca na jadrovú energetiku, ale aj nové jadrové programy na Slovensku a v Maďarsku čelia veľkému meškaniu.
Očakáva sa, že nové bloky na slovenských Mochovciach budú v prevádzke v rokoch 2012 a 2013, no odložili sa až na rok 2022.
Problémy má aj maďarský Box II, ktorý plánuje postaviť Rosatom, keďže povolenie na projekt sa odložilo. Maďarsko upravilo svoje predpisy o jadrovej bezpečnosti tak, aby projekt prispôsobilo, čo umožnilo, aby sa na celom projekte začali nejaké práce pred získaním súhlasu regulačných orgánov.
Spojené štáty sa zároveň snažia prilákať východnú Európu jadrovou energiou, čím sa vysmievajú trhu s 23 biliónmi dolárov pre krajiny strednej a východnej Európy do roku 2030.
V októbri minulého roka Poľsko a Washington podpísali 30-ročnú medzivládnu dohodu o budúcej spolupráci pri rozvoji poľského civilného jadrového programu. Prvá jadrová elektráreň bude uvedená do prevádzky v roku 2033.
V súvislosti so súčasnou energetickou krízou skupina východoeurópskych členských štátov, predovšetkým pod tlakom Európskej komisie, aby označila jadrovú energiu ako „zelenú“ značku podľa štandardného finančného ratingu EÚ, čo pripravuje pôdu pre investície šetrné ku klíme.
Komisárka EÚ pre energetiku Kadri Simpsonová po nedávnom ministrovi energetiky v októbri uviedla, že návrh EÚ sa teraz očakáva „do konca roka“.
(Aneta Zachová | EURACTIV.cz, spracovala Alexandra Brzozowski, EURACTIV.com)
/cloudfront-us-east-2.images.arcpublishing.com/reuters/H6GNUVZGH5MTBHLKVGCDGRQ6RA.jpg){kind=small}