CNA vysvetľuje: Čo znamenajú nové licenčné pravidlá Indonézie pre technologické spoločnosti

JAKARTA: Indonézia je príťažlivá pre technologické spoločnosti doma aj v zahraničí Registrujú sa sami Do stredajšej polnoci (27.7.), ak chcú v krajine ďalej pôsobiť.

Vláda varovala, že firmy, ktoré sa včas nezaregistrujú, budú zatvorené.

Do stredajšieho popoludnia sa prostredníctvom webovej stránky prevádzkovanej indonézskym ministerstvom komunikácií a informačných technológií zaregistrovalo menej ako 9 000 spoločností – 8 500 z nich miestnych. Medzi signatármi sú tech giganti Alphabet Inc, Meta Inc a Twitter Inc.

Existuje však veľa technologických spoločností, ktoré nie sú registrované, a preto im hrozí zákaz ponúkať svoje služby na súostroví. Tieto spoločnosti zahŕňajú najväčšie svetové služby elektronického obchodu, webové prehliadače a platformy sociálnych médií.

Nový licenčný režim sa vzťahuje na miestne a zahraničné spoločnosti, ktoré ponúkajú služby od vyhľadávačov, sociálnych médií, streamovacích služieb a fintech až po poskytovateľov e-mailov, aplikácie na odosielanie správ a online hry.

Pozorovatelia sa obávajú, že nariadenie ministerstva o prevádzkovateľoch elektronických systémov potláča inovácie, keďže spoločnosti musia najskôr získať licenciu od ministerstva komunikácií, kým začnú ponúkať svoje služby používateľom v Indonézii.

Kritici medzitým varovali, že nariadenie ohrozuje slobodu prejavu a súkromie, pretože umožňuje orgánom činným v trestnom konaní a vládnym orgánom monitorovať stránky a nariaďuje technologickým spoločnostiam odstraňovať obsah považovaný za nezákonný.

O čom je regulácia

Nariadenie ministerstva o prevádzkovateľoch elektronických systémov, známe v Indonézii pod skratkou BSE, prijaté v novembri 2020 vyžaduje od technologických spoločností, aby poskytli všeobecné vysvetlenie, ako ich systémy fungujú. Spoločnosti musia zverejniť osobné údaje používateľov, ktoré uchovávajú a spracúvajú.

S implementáciou tejto požiadavky však vláda začala kvôli pandémii až nedávno.

Ministerstvo komunikácií tvrdí, že nariadenie má administratívny charakter.

„Je to pre nás, aby sme vedeli, kto je v Indonézii digitálne aktívny a aký typ služieb poskytuje. Ak (tieto spoločnosti) nepáchajú korporátnu kriminalitu, nemajú sa čoho báť,“ povedal minulý týždeň na tlačovej konferencii Samuel Bangerapan, generálny riaditeľ ministerstva pre aplikovanú informačnú vedu.

Nariadenie však vyžaduje, aby technologické spoločnosti poskytli prístup orgánom činným v trestnom konaní a vládnym orgánom, aby mohli lepšie monitorovať svoje stránky.

Vládne agentúry môžu spoločnostiam nariadiť, aby odstránili obsah, ktorý porušuje indonézske zákony alebo je považovaný za „narúšajúci verejný poriadok“. Takýto obsah musí byť odstránený do štyroch až 24 hodín.

Spoločnosti musia tiež súhlasiť s poskytnutím osobných údajov určitých používateľov na stránkach orgánom činným v trestnom konaní a vládnym orgánom.

Prečo existujú obavy?

Existujú obavy z dôsledkov regulácie.

„Máme pocit, že výraz ‚narušenie verejného poriadku‘ je príliš široký… a vládne agentúry by ho mohli použiť na obmedzenie pokojnej kritiky úradníkov,“ uviedla minulý mesiac vo vyhlásení Sieť pre slobodu prejavu v juhovýchodnej Ázii (SAFEnet).

Technologickí experti tiež vyjadrili podobné obavy, že nariadenie umožňuje vláde narušiť súkromie ľudí, keďže nariadenie umožňuje orgánom činným v trestnom konaní prezerať si súkromné ​​e-maily, správy a dokonca aj dokumenty uložené na cloudových platformách.

„Prístup k takýmto informáciám by sa mal poskytovať len na účely vyšetrovania a mal by o ňom rozhodnúť súd,“ povedal v utorok pre CNA Pratama Talian Persada, vedúci výskumného ústavu komunikačného a informačného systému Security Research Center.

V súčasnosti sa v nariadení uvádza, že takýto prístup môže byť udelený na účely „monitorovania a presadzovania práva“. Neuvádza sa v ňom, že súdny príkaz by mal byť chránený.