Krajiny EÚ sú stále rozdelené v otázke navrhovaných pravidiel podnikovej zodpovednosti – EURACTIV.com
Niekoľko členských štátov EÚ ešte musí rozhodnúť o svojom stanovisku k niektorým kľúčovým aspektom návrhu legislatívy EÚ, aby spoločnosti boli zodpovedné za porušovanie ľudských práv a životného prostredia v celom ich hodnotovom reťazci.
V súčasnosti o nej rokujú krajiny EÚ a Európsky parlament navrhované Smernica Corporate Sustainability Due Diligence (CSDDD) zaväzuje veľké spoločnosti a organizácie z EÚ pôsobiace v Únii identifikovať, predchádzať a znižovať nepriaznivé vplyvy svojich činností na životné prostredie alebo ľudské práva.
Rokovania prebiehajú SpomaľTretie kolo rozhovorov vo štvrtok (7. septembra) sa zameralo skôr na technické aspekty ako na spornejšie prvky smernice vrátane jej rozsahu.
„Dosahujeme pokrok na technickej úrovni,“ povedal pre EURACTIV diplomat EÚ a dodal, že s vyjednávačmi Európskeho parlamentu máme dobré kontakty.
V júni Európsky parlament Prijatý Pozícia, ktorá je podstatne ďalekosiahlejšia ako prístup Rady dohodnutý v decembri minulého roka, a preto niekoľko krajín ešte musí dokončiť svoju pozíciu vzhľadom na správu Parlamentu.
Rozdelené názory
„Proces tvorby mienky vo spolkovej vláde pokračuje,“ povedal minulý týždeň pre EURACTIV hovorca nemeckého ministerstva práce, ktoré je zodpovedné za rokovania. Odhalilo, že nemecká vláda si ešte musí vytvoriť názor na legislatívu, podľa ktorej národné vlády v Rade EÚ oficiálne našli spoločnú vyjednávaciu pozíciu v decembri minulého roka.
Ostatné krajiny, ako Luxembursko a Holandsko, si od decembra oficiálne zachovali rovnaký štatút, aký sa dosiahol v rámci spoločného prístupu. Táto pozícia však nedala španielskemu predsedníctvu praktický mandát na rokovanie s parlamentom o veľmi sporných otázkach.
Predovšetkým sa členské štáty minulý rok predbežne dohodli, že bude na rozhodnutí jednotlivých krajín, či ich zahrnú alebo nie, hoci zákonodarcovia EÚ chcú zabezpečiť, aby sa na finančné služby vzťahovali povinné pracovné pravidlá.
V súlade s minuloročným stanoviskom sa Francúzsko naďalej stavia proti začleneniu finančných služieb do povinných pravidiel dohľadu, pričom tento postoj zdieľajú mnohé iné krajiny.
„Zohľadnením špecifík regulovaných finančných inštitúcií Bulharsko podporuje vylúčenie z rozsahu pôsobnosti smernice,“ uviedol bulharský hovorca, zatiaľ čo český predstaviteľ uviedol, že krajina podporuje zachovanie toho, čo bolo vo všeobecnosti dohodnuté podľa uváženia členských štátov.
Definície konkurencie
Definícia hodnotového reťazca je ďalším dôležitým a kontroverzným bodom, pričom Európsky parlament trvá na zahrnutí časti nadväzujúcich hodnotových reťazcov, ako je predaj a preprava produktov, do smernice.
Užšia definícia sa obmedzuje na dodávateľský reťazec a vylučuje nadväzujúci sektor vrátane finančných služieb, ktorých nepriaznivé vplyvy sú často spojené s ich nadväzujúcimi činnosťami.
V prípade Českej republiky a Litvy by sa definícia mala spresniť, aby poskytla lepšiu právnu istotu, zatiaľ čo Poľsko aj Slovensko sú za zúženie rozsahu pôsobnosti smernice len na sektor dodávateľského reťazca.
„Rozšírenie konceptu na činnosti, ako je vývoj produktov, výroba, predaj a distribúcia […] Sú potrebné podrobnejšie diskusie,“ povedal pre EURACTIV poľský predstaviteľ a dodal, že absencia výrazu „reťaz svätých“ znamená, že „zavedenie nového (širšieho) konceptu môže spôsobiť určitý zmätok“. Medzinárodné smernice.
Administratívna záťaž
Ďalšou obavou, ktorú zdieľajú mnohé členské štáty vrátane Poľska, Slovenska, Švédska a Nemecka, je administratívna záťaž spoločností, ktorá môže byť podľa niektorých krajín vysoká, najmä ak nadväzujúce činnosti skončia v súlade s pravidlami.
„Spoločnosti by nemali niesť zodpovednosť za aktivity v hodnotovom reťazci, ktoré sú mimo ich kontroly,“ povedal pre EURACTIV slovenský hovorca.
Nemecká vláda nedávno vyzvala spoločnosti z EÚ, aby v snahe znížiť byrokraciu znížili povinnosti spoločností EÚ podávať správy. A spoločnosti s menej ako 1 000 zamestnancami by mali byť vyňaté z príkazu v súlade s vnútroštátnym zákonom o zameraní.
Očakáva sa tiež, že Európska komisia v najbližších týždňoch predloží iniciatívu na zníženie požiadaviek na podávanie správ.
Zatiaľ čo stretnutia budú pokračovať v nasledujúcich týždňoch, aby sa vyriešili podrobnosti na technickej úrovni, členské štáty prijmú zásadnejšie rozhodnutia na ďalšom kole rokovaní v novembri.
[Edited by János Allenbach-Ammann/Nathalie Weatherald]
