Moje politické povedomie sa zhodovalo s organizačnými zmenami, ktoré nasledovali po páde komunizmu v Maďarsku v roku 1989. Rýchla demokratizácia mojej krajiny na mňa urobila dojem a radosť. Ako tínedžera ma presvedčili, aby som vzal svoju rodinu na rakúsku hranicu a zapísal sa do histórie: odstránenie železnej opony, ktoré východonemeckým utečencom umožnilo presun na západ. Pri čítaní mnohých nových publikácií a účasti na zhromaždeniach novovzniknutých demokratických politických strán ma zaplavila atmosféra neobmedzenej nádeje na našu budúcnosť.
Dnes sa také pocity zdajú byť detsky naivné alebo prinajmenšom ako dôsledok duševného stavu. Budúcnosť demokracie a ľudskej civilizácie je teraz vo veľkom nebezpečenstve, rozmanitosti a prepojených kríz.
Tri desaťročia po páde komunizmu bola Európa opäť nútená postaviť sa protidemokratickým politickým silám. Ich činy sú často podobné tým staromódnym komunistom, ktorí teraz pôsobia na platforme diktátorského, domorodého populizmu. Rovnako ako starí komunisti stále reptajú o „zahraničných agentoch“ a „nepriateľoch štátu“ – myslia tým každého, kto sa stavia proti ich hodnotám alebo politickým preferenciám – a urážajú Západ, pričom často používajú rovnaké urážlivé výrazy, aké sme počuli. počas komunizmu. Ich politické praktiky zdeformovali demokratické normy a inštitúcie, zničili verejnú sféru a občanom vymyli mozog klamstvom a manipuláciou.
Nativeistický populizmus má jediný cieľ: monopolizovať štátnu moc a všetky jej aktíva. V mojej krajine režim premiéra Victora Orbana zachytil takmer celý štát efektívnym zaobchádzaním s demokratickými inštitúciami a korupciou hospodárstva. Budúcoročné parlamentné voľby (v ktorých vyzývam Orbána) ukážu, či je možné maďarskú štátnu okupáciu ešte stiahnuť.
Dúfam, že to môže byť. Ale ponechať obyvateľstvo plne zodpovedné za zničenie našej demokracie znamená skresľovať príčinu a následok. Korene našich demokratických nedostatkov siahajú hlbšie než extrémny nacionalizmus, sociálny konzervativizmus a záujem obmedzovať ústavné práva vládnucej strany. Rovnako ako nárast nepolitických politických strán v starých západných demokraciách, demokratická regresia v strednej a východnej Európe pramení zo štrukturálnych problémov, ako je rozsiahla sociálna nespravodlivosť a nerovnosť. Tieto problémy sú do značnej miery spôsobené zlým riadením a zneužívaním procesu privatizácie po roku 1989 a prechodom na trhové hospodárstvo.
Staré, dobre zavedené demokracie majú podobne skreslené sociálne dôsledky. S rozvojom sociálne dotknutého sociálneho štátu v povojnových desaťročiach (v období, keď sa francúzsky demograf Jean Forastic stal populárnym)Tridsať je slávne“), Ekonomický rast v západných demokraciách umožnil masívnu expanziu strednej triedy. Potom však nasledovala neoliberálna regulácia a trhová fundamentalistická hospodárska a sociálna politika, ktorých výsledky sú dnes jasne viditeľné.
Napokon, práve radikálny rozpad ekonomického rastu zo sociálneho zabezpečenia vytlačil liberálneho populistického džina z fľaše a zlomil demokratický konsenzus v mnohých krajinách.
A čo je ešte horšie, naša generácia je prekliata viac ako „iba“ masívne politické a sociálne povstanie. Čelíme tiež klimatickej kríze, ktorá spochybňuje predpoklady, v ktorých sú organizované moderné spoločnosti. Progresívci ako ja to chápu ako priamy dôsledok fungovania nášho ekonomického systému. Nekonečný, nekontrolovaný ekonomický rozvoj – hlavná dynamika kapitalizmu – je nezlučiteľný so životom planéty s obmedzenými zdrojmi. Náš súčasný kapitalistický systém vyvoláva väčšiu ťažbu a vytvára viac Emisie každý rok.
Tvárou v tvár takýmto výzvam sa nesmieme nechať podľahnúť nebezpečenstvu alebo ľahostajnosti. Progresívci musia veriť v prísľub ľudského pokroku. Naše spoločnosti a hospodárske politiky sa môžu prispôsobiť meniacim sa okolnostiam. Nespravodlivosti, ktoré ľuďom odcudzujú demokraciu, je možné napraviť. Kanály demokratického dialógu je možné obnoviť.
Ako starosta Budapešti, veľkého európskeho mesta, môžem potvrdiť dôležitosť miestnej správy vecí verejných. Bez ohľadu na to, či je to prostredníctvom demokratického zapojenia, znižovania emisií alebo sociálnych investícií (oblasti, v ktorých sme už vzhľadom na tvrdý odpor mestského režimu urobili výrazný pokrok), miestne samosprávy majú dobrú pozíciu na zlepšenie života občanov. A tým dokážeme vyvinúť aj synergiu a nové modely, ktoré prispejú k rozsiahlym progresívnym zmenám. Okrem toho, čo vlastníme, mesto Budapešť sa snaží prispieť k všetkému medzinárodnému úsiliu zameranému na ochranu demokracie a obývateľnej planéty.
Za to si ponecháme Budapeštianske fórum pre budovanie udržateľnej demokracie Tento mesiac sa stretne široká škála zainteresovaných strán vrátane starostov, úradníkov EÚ, aktivistov a špičkových akademických pracovníkov. Účastníci budú diskutovať o stratégiách na prekonanie najaktuálnejších politických výziev našej doby a potom poskytnú perspektívne a praktické politické odporúčania.
V rámci tohto fóra bude Budapešť organizovať samit slobodných miest s cieľom vybudovať širokú globálnu sieť progresívnych starostov a predstaviteľov miest, ktorí sa zaviazali chrániť demokraciu a rozmanitosť. Viac ako 20 mestských lídrov – od Los Angeles po Paríž a Barcelonu po Taipei – sa pripojilo k aliancii, ktorú v decembri 2019 vytvorili starostovia miestokráľovstva (Česká republika, Maďarsko, Poľsko a Slovensko).
Martin Luther King, mladší, povedal, že tí, ktorí chcú mier, sa musia naučiť organizovať rovnako efektívne ako tí, ktorí chcú vojnu. To isté platí v demokracii. Budapeštianskym fórom a Dohodou o slobodných mestách sa Budapešť snaží zmobilizovať sily zo všetkých vrstiev spoločnosti, aby zaistila demokratickú a obývateľnú budúcnosť v strednej a východnej Európe i mimo nej. Musíme vyhrať intelektuálny boj proti pôvodnému populizmu a civilizovaný boj proti zmene klímy – musíme urobiť oboje súčasne.
