Výmena sa uskutočnila za prítomnosti príslušníkov ruských mierových síl, informoval Peter Maurer, vedúci Medzinárodného výboru Červeného kríža. Hovorca Červeného kríža počet vymenených tiel nepotvrdil. Tento proces sa podľa jeho slov začal minulý týždeň. Počas šesťtýždňového konfliktu medzi Azerbajdžanom a susedným Arménskom prišlo o život viac ako 1 000 ľudí.
Náhorný Karabach, v ktorom už štvrťstoročie dominujú prevažne kresťanské arménske jednotky, je medzinárodným spoločenstvom považovaný za súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu. Počas svojej vojenskej ofenzívy, ktorá sa začala koncom septembra, obsadili azerbajdžanské sily veľkú časť územia tohto separatistického regiónu. Arménsko sa dohodlo na stiahnutí niekoľkých častí Náhorného Karabachu z Azerbajdžanu v rámci mierovej dohody, ktorú minulý týždeň dosiahli obe strany a Rusko ako regionálna mocnosť.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a jeho manželka, prvý viceprezident Mehriban Alijev, navštívili v pondelok časti regiónu. „Vzadu vidíte centrum mesta Jabrail. Nepriateľ zničil celú infraštruktúru a bude niesť zodpovednosť pred medzinárodnými súdmi.“ povedal Alijev. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan – blízky spojenec Azerbajdžanu – medzitým poslal do parlamentu návrh, aby boli do Azerbajdžanu vyslané jednotky na sledovanie prímeria v Náhornom Karabachu.
Arménsko sa zaviazalo odovzdať kontrolu nad niekoľkými okresmi Azerbajdžanu v súlade s trojstrannou dohodou, ktorú 9. novembra podpísali ruský prezident Vladimir Putin, azerbajdžanský prezident Ilham Alijev a arménsky predseda vlády Nikol Pasinjan. Túto dohodu mnohí Arméni vnímajú ako kapituláciu a v Arménsku po jej podpísaní vypukli protesty, ktoré vyzvali Pašinjana, aby rezignoval a vypovedal dohodu. Obyvatelia niektorých okresov, ktoré majú pripadnúť Azerbajdžanu, podpálili svoje domy.
Francúzsko žiada Rusko, aby objasnilo nejasnosti v dohode o prímerí v Karabachu
Francúzsko v utorok požiadalo Rusko, aby vysvetlilo „nejasnosti“ ohľadom prímeria, ktoré sprostredkovalo medzi Arménskom a Azerbajdžanom, čo viedlo k ukončeniu bojov o Náhorný Karabach. Paríž potrebuje objasnenie, najmä pokiaľ ide o úlohu Turecka a zahraničných žoldnierov. Informovala o tom agentúra AFP. Prímerie medzi dlhoročnými nepriateľmi – Arménskom a Azerbajdžanom – sprostredkoval pred týždňom ruský prezident Vladimir Putin. Vďaka tomuto vyhláseniu prímeria zostal Azerbajdžan v Karabachu na lokalitách a územiach, ktoré okupoval, počas niekoľkých týždňov bojov.
Francúzsky minister zahraničia Jean-Yves Le Drian v utorok pred členmi francúzskeho parlamentu uviedol, že prímerie je nevyhnutné na „záchranu tisícov životov“. Poukázal na to, že pokiaľ ide o dohodu o zastavení nepriateľstva, zostáva veľa nejasností. Zdôraznil, že pred začatím rokovaní o budúcom štatúte Náhorného Karabachu je potrebné objasniť nejasnosti týkajúce sa utečencov, vymedzenia prímeria, prítomnosti Turecka a návratu údajných žoldnierov zo zahraničia.
Spresnil, že tieto otázky by mali byť predmetom stretnutia spolupredsedov takzvanej Minskej skupiny pre Náhorný Karabach zloženého zo zástupcov Francúzska, Ruska a USA. AFP uviedla, že prímerie 9. novembra „zdôraznilo rozhodujúcu úlohu Ruska v oblasti Kaukazu, ako aj rastúci vplyv Turecka, podporovateľa Baku v regióne, kde Západ stráca vplyv.
Po poskytnutí výzbroje a podpore Azerbajdžanu sa Turecko zúčastní aj na mierovej pozorovateľskej misii. Presné úlohy tureckých vojsk sú stále nejasné a Ankara bude musieť ešte rokovať s Moskvou. Ankara je tiež obvinená z podpory Baku vysielaním protitureckých islamistických povstalcov zo Sýrie, dodala AFP.
