Galavečer sa kvôli pandémii nekonal.
BRATISLAVA. Pamätáte si ešte, aké to bolo ísť bez obmedzení a bez rúšok do divadiel, kín, galérií a koncertných siení?
Diela, ktoré vytvorili umelci na Slovensku pred pandémiou, si pripomínajú aj Ceny Nadácie Tatra banky za umenie. Každý rok sa oceňujú umelci v rôznych kategóriách za diela, ktoré vznikli v predchádzajúcom roku.
Súvisiaci článok Režisér úspešného animovaného filmu Šarkan: Rodičia nevedia s deťmi rozprávať o smrti Čítať
Pre pandémiu sa 25. ročník musel zaobísť bez galavečera. Výhercov vyhlásila Nadácia Tatra banky na sociálnych sieťach v piatok 27. novembra.
A keďže umelci a ďalší ľudia z kultúry prežívajú v pandémii ťažké časy, finančnú odmenu tentokrát dostanú nielen víťazi, ale aj všetci umelci nominovaní na hlavné ceny.
„Cítime, že bez umenia nemôžeme byť naplnení z hľadiska hodnoty ako spoločnosti a v pravom slova zmysle. Čas nám pomohol intenzívnejšie si uvedomiť, aké dôležité je starať sa o spoločnosť, v ktorej žijeme,“ vysvetlil Michal Liday, predseda
Niekoľko diel, za ktoré dostali tvorcovia ocenenia, mapuje krajinu a spoločnosť na Slovensku. Buď pohľadom do minulosti, ako to robí film Služobníci Ivana Ostrochovského, alebo napríklad zachytením minulosti, ktorá zároveň ožíva a mizne nám pred očami, rovnako ako kniha Čiapky Kataríny Kucbelovej.
Audiovizuálna produkcia, film, televízia a rozhlas
Ivanovi Ostrochovskému za réžiu filmu Sluhovia
Celovečerný film Sluhovia rozpráva príbeh z obdobia komunistickej totality, ktorá sa plazivých manipulácií a prísľubov pohodlnejšieho života zmocnila ľudských postáv.
Píše sa rok 1980. Michal a Juraj sú študenti seminára v totalitnom Československu. Vedenie fakulty sa zo strachu pred zatvorením školy snaží formovať seminaristov do formy vhodnej pre režim.
Každý z mladých teológov sa musí rozhodnúť, či podľahne pokušeniu a zvolí ľahšiu cestu spolupráce alebo cestu svedomia, a dostane sa tak pod drobnohľad cirkevného oddelenia štátnej bezpečnosti.
Divadlo
Mila Dromovich a Klára Jakubová za réžiu divadelného projektu Kosmopol, Banská Štiavnica
Súvisiaci článok Pôvodné predstavenie v jednom zo štiavnických domov zaujalo Čítať
Projekt divadla Kosmopol sa zameriava na históriu meštianskej spoločnosti v Banskej Štiavnici v 20. storočí. Produkcii predchádzal podrobný etnologický a historický výskum, ktorý uskutočnila Verona Hajdučíková.
Výsledkom je trojhodinová multimediálna produkcia. V jedenástich scénach v starom meštianskom dome v centre Banskej Štiavnice, pre ktoré vznikla jedinečná scénografia, divák spoznáva konkrétne príbehy obyvateľov Štiavnice.
Dej sa odohráva okolo života fiktívnej rodiny Szatmáryovcov, ich priateľov, susedov a nepriateľov, ktorí prežívajú fragmenty osudov skutočných obyvateľov mesta.
Odohráva sa na pozadí významných udalostí československej a miestnej histórie a dotýka sa zabudnutých alebo vysídlených trás mesta, ktoré oživuje a otvorene pomenúva.
Foto z hry Cosmopol (zdroj: archív KJ)
Dizajn
Martine Figusch Rozinajovej a Jánovi Filípkovi za autorstvo nového školského písma „Skolske font“
O víťazoch do roku 2020 rozhodla nasledujúca porota:
Michal Liday (predseda poroty), Wanda Adamík Hrycová, Peter Bebjak, Michal Vajdička, Richard Stanke, Vlasta Kubušová, Pavol Bálik, Michal Novinski, Matej Drlička, Miroslava Vallová, Koloman Kertész Bagala, Bohunka Koklesová a Alexandra Kusá.
Každý pedagóg, žiak i rodič pozná súčasné písomné písmo, ktoré sa na slovenských školách používa bez výraznejších zmien už takmer sto rokov.
V modernom prístupe k výučbe však naráža na limity – je nevhodný pre ľavákov aj pre študentov s poruchami učenia, čítania a písania. Scenár nebol digitalizovaný, čo komplikovalo prácu učiteľov a vydavateľov pri príprave učebných pomôcok.
Preto sa Martina Figusch Rozinajová a Ján Filípek rozhodli spoločne digitalizovať a modernizovať školské písmo a prispôsobiť ho ľavákom a študentom s poruchami učenia.
Študovali históriu, analyzovali napísaný školský scenár a kriticky sa zaoberali čitateľnosťou jednotlivých postáv.
Pri tvorbe písma Skolske pomohli testy rôznych tvarov a konzultácie s pedagógmi. Vyzerá moderne a zároveň prirodzene a hoci obsahuje veľa zmien, plynulo nadväzuje na tradíciu.
Hudba
Miloš Valent za autorstvo a interpretáciu albumu Solamente naturali: Musica Globus, živý koncert v Esterháze, Pavian Records
Komorný súbor Solamente naturali založil Miloš Valent, absolvent VŠMU v triede Bohdana Warchala, v roku 1995.
Musica Globus je jedným z najúspešnejších programov, ktoré Solamente naturali hrá po celom svete. Je to hudobný cestopis po krajinách 18. storočia.
Spojením medzi programom je tanec a ľudová hudba, ktoré vďaka svojej prirodzenej čistote a sile spoločenskej spolupatričnosti inšpirovali skladateľov k použitiu alebo citácii týchto melódií. Následne ich vo svojich kompozíciách povýšili do umeleckej podoby.
Rámec programu tvoria skladby Georga Friedricha Telemanna, ktorého očarili ľudoví hudobníci počas svojich dvoch pobytov v Poľsku v 18. storočí.
Výtvarné umenie
Lucia Tkáčová za koncepčný návrh a koncepciu ročného projektu Zlaté časy, Galéria Jozefa Kollára, Banská Štiavnica
Celoročný výstavný program Zlaté časy vznikol v koncepcii Lucie Tkáčovej a bol realizovaný v spolupráci s Máriou Janušovou a Nico Krebs v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici.
Súvisiaci článok Skvelým stredom pódia mala byť Adela Vinczeová. Šaty navrhli slovenskí návrhári Čítať
Cieľom projektu bolo hlavne prebudiť potenciál tejto galérie, ktorú trápili finančné problémy, nedostatok odbornej pozornosti a programová vízia.
Reštart sa dosiahol vďaka silnému medzinárodnému programu, umeleckým a architektonickým zásahom a priestorovým vylepšeniam budovy v historickom centre mesta.
Počas roku 2019 sa v rámci projektu Golden Times uskutočnilo jedenásť výstav, ktoré rezonovali v médiách a pritiahli pozornosť aj k problémom a stavu regionálnych galérií na Slovensku.
Výstava Krištáľový reťazec, ktorá sa uskutočnila počas projektu Golden Times v Galérii Jozefa Kollára v Banskej Štiavnici v roku 2019. Kurátorka výstavy: Lucia Tkáčová v spolupráci s Nico Krebs, architektúra výstavy: Jakub Kopec a Lucia Tkáčová. (zdroj: Ján Kekeli)
Literatúra
Kataríne Kucbelovej za autorstvo prozaickej knihy Čepiec, vydavateľstvo Slovart
Prozaická kniha Čepiec je kombináciou dokumentárneho románu a literárnej reportáže, najbližšie k etikete je reportážny román.
Autor chodil na dva roky do folklórneho areálu pod Kráľovou hoľou. Chcela sa naučiť šiť čiapku, súčasť miestneho ženského kostýmu.
Okrem toho sa dozvedela mnoho ďalších vecí o živote v odľahlej horskej dedine v postupne vyľudnenom regióne, o sebe, o ľudovej kultúre, o živote s Rómami, o stereotypoch vrátane tých, v ktorých žila a žije.
Katarína Kucbelová: Čepiec, 2019 (zdroj: Slovart)
Laureáti v kategórii Mladý tvorca
- Martin S matana za réžiu animovaného filmu Sarkan.
- Tomáš Procházka za réžiu inscenácie Rekviem za priateľa v rámci inscenácie HEJ! Slováci (MD Žilina).
- Juraj Hariš a kolektív za návrh a realizáciu komunitného projektu Suť do parku – Rubblelat (Nová Cvernovka).
- Juraj Čokyna za autorstvo knihy A kde sú tvoje hrany? od spoločnosti N Press.
- Andrej Dúbravský za autorstvo samostatnej výstavy Potenciál zbytočne (Dittrich & Schlechtriem, Berlín).
- Kristína Miháľová a Jakub Šedivý za autorstvo a interpretáciu hudobného singla si prajem.
