Stredoeurópske a pobaltské vlády túto jar spúšťajú úsporné programy na zníženie ich nafúknutých rozpočtových deficitov v čase, keď úrokové sadzby zostanú bolestivo vysoké a mnohé z ich ekonomík sa ešte len dostávajú z recesie.
Stredoeurópske vlády sa doteraz pri riešení rozpočtových deficitov bánk a energetických spoločností spoliehali na jednorazové opatrenia. Česká republika, Slovensko a Estónsko teraz iniciujú alebo pripravujú oku lahodiace škrty a Európska komisia a MMF požadujú viac.
„Súdržnosť bude musieť byť vo väčšine regiónov ambicióznejšia, než sa v súčasnosti plánuje,“ povedala generálna riaditeľka MMF Kristalina Georgieva. Hovorte tento týždeň. „Aj keď si to bude vyžadovať ťažké rozhodnutia, prinesie to trojitý úžitok v podobe zníženia inflácie, zníženia nákladov na obsluhu dlhu a zlepšenia finančnej stability.“
Oznámila to minulý mesiac stredopravá česká vláda Súbor aktivít S cieľom znížiť fiškálnu medzeru z očakávaných 3,5 % v tomto roku na 2 % HDP v budúcom roku a 1,2 % HDP v roku 2025. Balíček 94 miliárd CZK (4 miliardy EUR) je rovnomerne rozdelený medzi škrty vo výdavkoch – vrátane zníženia mnohých dotácií na výdavky ústrednej vlády o 5 % – a zvýšenie daní vrátane zvýšenia korporátnej dane z 19 % na 21 %, majetkových daní, spotrebných daní, odvodov na zdravotné poistenie. a kvóty a daňové stropy vrátane rozšírenia daňového základu konverziou. Balíček tiež sľubuje dlho očakávanú reformu odmeňovania pri prechode do dôchodkového systému.
Nedávno znovuzvolená estónska vláda na čele so stredopravou Reformnou stranou je a Rozpočet Ide napríklad o zvýšenie DPH a dane z príjmu o dva percentuálne body a vyššie spotrebné dane. „Mal by platiť zákaz vládnych výdavkov„Kallas povedal v apríli. „To je jediná cesta von z tej diery. Znamená to tiež pozrieť sa na niektoré minulé výsledky, čo je ďalšia vec, o ktorej sa musíme rozhodnúť.“
Na Slovensku vidí nová technokratická vláda bývalého centrálneho bankára Ľudovíta Ódora svoju hlavnú úlohu v príprave úsporného rozpočtu na zníženie tohtoročného deficitu vo výške približne 6 % HDP na nulu podľa zákona o dlhovom strope pred septembrovými voľbami. „Vieme, že slovenské verejné financie sú vo veľkom ohrození,“ povedal minulý mesiac Ódor.
Najvýraznejšie sú Poľsko a v menšej miere Maďarsko, ktorých krajne pravicové vlády stále dávajú svojim voličom populistické sľuby, pričom deficity a veľké platby pomoci EÚ sú zmrazené z dôvodu porušovania právnych predpisov.
Strana Právo a spravodlivosť (PiS) v Poľsku vydala vyhlásenie ignorujúce už aj tak vysokú infláciu v krajine. Séria náhrad na výdavky Pred októbrovými voľbami najmä prudký nárast mesačných prídavkov na deti z 500 PLN na 800 PLN (178 EUR), ako aj dotované hypotéky a vyššie mzdy vo verejnom sektore.
Geoff Gottlieb, vysoký regionálny predstaviteľ MMF pre strednú, východnú a juhovýchodnú Európu, nedávno varoval Poľsko, že „nový fiškálny stimul by mohol zvýšiť inflačné tlaky“. To si „vyžaduje dodatočné sprísnenie menovej politiky,“ povedal Gottlieb Reuters.
V Maďarsku vláda stiahla časť dotácií poskytnutých pred minuloročnými jarnými všeobecnými voľbami, ale spolieha sa na potenciálne paušálne dane od maloobchodníkov, bánk, farmaceutických spoločností a poskytovateľov energie, aby znížila obrovský rozpočtový deficit krajiny. Jeho Aktuálne rozpočtové prognózy ekonómovia vnímajú optimistickejšie.
nafúknuté deficity
Škrty v rozpočte regiónu sa považujú za nevyhnutné na zníženie Deficity nafúknuté projektmi Najprv na zmiernenie účinkov rastúcich cien energií po pandémii Covid-19 a potom po ruskej invázii na Ukrajinu. Tieto deficity posunuli dlh verejného sektora na rekordnú úroveň.
Tieto škrty nariaďuje Európska únia. Od konca tohto roka Európska komisia ukončí pozastavenie Paktu stability a rastu, v ktorom bude vládam vyžadovať, aby od roku 2024 udržiavali svoje rozpočtové deficity v rozmedzí 3 % HDP, inak im hrozí pokuta v rámci procedúry nadmerného deficitu.
V tomto roku sa v súčasnosti očakáva iba Litva s deficitom 3 % (2,3 %), pričom Česká republika bude mať deficit 3,5 %, Estónsko a Maďarsko 4 %, Lotyšsko 4,6 %, Poľsko 5 % a Slovensko 5,4 %.
V budúcom roku sa predpokladá zhoršenie deficitu Maďarska na 4,4 % HDP, zatiaľ čo deficit Poľska a Slovenska stúpnu na 3,7 % a 4,7 %. Česko a pobaltské štáty musia dodržať limit 3 %.
Tieto škrty v rozpočte však prichádzajú, keďže mnohé krajiny sú stále utápané v recesii, keďže vyššie ceny energií, inflácia a úrokové sadzby zasiahli spotrebiteľov a spoločnosti. Maďarsko a pobaltské krajiny sú stále v technologickej recesii. Český HDP v 1. štvrťroku medzikvartálne stagnovalA ekonomika je pod úrovňou spred pandémie Covid-19.
Zníženie nasledovalo po páde západnej Európy do recesie, pričom nemecká ekonomika v prvom štvrťroku medzikvartálne poklesla už druhý štvrťrok po sebe (0,3 %), čo znamená, že hlavný obchodný partner regiónu je teraz tiež v technickej recesii.
Mnohé krajiny strednej a východnej Európy od 3. štvrťroka 22 pozorovali spomalenie medzikvartálneho rastu HDP, hoci väčšina poklesov nebola príliš hlboká, pričom prebytky zahraničného obchodu utlmili domácu spotrebu a zvýšili spotrebu v dôsledku veľkej vlny ukrajinských utečencov. Teraz hrozí, že stagnácia alebo recesia v eurozóne podkope akékoľvek nové oživenie.
O viac ako 1 % sa v tomto roku očakáva rast iba na Slovensku, v Poľsku sa predpokladá rast HDP nad nulou a v Českej republike, Maďarsku, Lotyšsku a Litve sa pohybujú okolo nuly. Estónsko bude mať podľa predpovedí druhý rok po sebe recesiu, pričom EBOR predpovedá pokles o 1,3 % a MMF o 1,2 %.
Predpokladá sa, že všetky krajiny sa v roku 2024 vrátia k 2 – 3 % rastu – čo je sotva tempo, ktoré potrebujú dosiahnuť, aby prekonali stále značný rozdiel v porovnaní so západoeurópskou prosperitou. Úsporné programy preto riskujú, že prehĺbia ekonomické temnoty v regióne, ktorý sa od globálnej finančnej krízy v rokoch 2007 – 2009 snaží vrátiť na konsolidovanú cestu.
Varovanie centrálnej banky
Úsporné opatrenia sa zavádzajú v čase, keď je menová politika stále prísna, keďže inflácia rastie a ceny energií a potravín rastú.
Inflácia v strednej a východnej Európe, ktorá sa v západnej Európe nevyskytuje, v dôsledku váhy energií a potravín v košoch indexov spotrebiteľských cien a neustále napätých trhov práce prudko zvýšila mzdy v mnohých krajinách (hoci často v reálnom vyjadrení klesla). Maďarská inflácia dosiahla v marci 25,6 %, čo je najvyššia miera v Európskej únii.
Inflácia sa teraz zmierňuje, keďže ceny potravín a energií klesajú, hoci jadrová inflácia, ktorá odstraňuje tieto nestále ceny, je stále tvrdohlavo vysoká. Očakáva sa, že inflácia zostane na konci roka vo väčšine krajín jednociferná.
Centrálne banky zvýšili úrokové sadzby, aby znížili infláciu, ale vplyv bol obmedzený, pretože väčšina inflačného impulzu sa dováža. Pri tom často spolupracujú s vládami, pričom vytvárajú napätie, pretože ich prísne menové politiky poškodzujú firmy a spotrebiteľov, ktorých sa vlády snažia podporovať svojimi štedrými dotačnými programami.
Tri nezávislé centrálne banky v regióne (Slovensko a pobaltské štáty sú v eurozóne) boli prvé v EÚ, ktoré zvýšili sadzby – a to viac ako v západnej Európe – a zatiaľ sa veľmi zdráhajú začať ich znižovať.
Len Maďarská národná banka (MNB) ako prvá v EÚ zvýšila sadzby v apríli 2022. začal relaxovaťZnížením úrokovej sadzby pre jednodňové rýchle vklady ponúkané v denných tendroch o 100 bázických bodov na 17 % minulý mesiac.
Očakávalo sa, že česká centrálna banka, ktorá ponechala svoju kľúčovú sadzbu na úrovni 7 % jeden rok, začne znižovať sadzby už toto leto, no špekulácie sa teraz uberajú opačným smerom. Hlasovanie v pomere 4:3 Aby sa kľúčová sadzba udržala na úrovni 7 %, jastraby tlačia na jej zvýšenie. Väčšina analytikov teraz predpovedá zníženie sadzieb až do konca roka.
Poľská centrálna banka ponechala od septembra svoju základnú úrokovú sadzbu na 6,75 %, čo je 20-ročné maximum. sa zdá byť hlboko rozdelený O tom, či začať s uvoľňovaním ešte v tomto roku, alebo ho ešte odložiť.
MMF naznačil opatrnosť a navrhol, aby niektoré centrálne banky zvážili ďalšie zvýšenie. „Krajiny s nezávislými centrálnymi bankami by si mali zachovať prísnu politiku – Môže sa ešte sprísniť, ak inflácia zostane stabilná,“ uviedla Georgievová vo svojom prejave tento týždeň.
Správna rovnováha
Hlavnou výzvou pre tvorcov politiky je upraviť túto rovnováhu medzi menovou a fiškálnou politikou a zmerať tempo znižovania deficitov a úrokových sadzieb. Ak vlády znížia rozpočtové deficity v čase, keď centrálne banky držia vysoké úrokové sadzby, riskuje to zhoršenie ekonomickej stagnácie regiónu.
To by mohlo mať vážne politické dôsledky v regióne, kde je už populizmus rozšírený. Populistické opozičné strany už využívajú škrty v rozpočte a rastúce škandály v parlamente v Českej republike a Estónsku. Na Slovensku ľavicovo-populistická strana Smar vedie pred septembrovými voľbami v prieskumoch verejnej mienky a má ťažiť z plánov technokratickej vlády o vyrovnanom rozpočte.
Ak sa však rozpočtové deficity a úroveň verejného dlhu zvýšia a úrokové sadzby sa znížia príliš rýchlo, mohlo by to posilniť inflačné očakávania a viesť k strate dôvery trhu.
Možno Maďarsko Tu sú najväčšie obavy. Vlaňajšie predvolebné vyčíňanie výdavkov premiéra Viktora Orbána zanechalo deficit vo výške 6,2 % HDP a hrubý verejný dlh na úrovni 76,1 % HDP – čo je najhoršie v regióne – ako aj najvyššiu infláciu a úrokové sadzby v Európe. Ekonomika v 1. štvrťroku Bol v recesii už tretí štvrťrok po sebePokles o 0,3 % q/q.
Centrálna banka musela prijať drastické opatrenia na utlmenie ekonomiky, keďže vláda jednoducho obmedzila populistické rozdávanie voličom a stále uprednostňovala ekonomický rast.
Finančná rada krajiny minulý mesiac varovala, že ďalšie omeškania vo fondoch EÚ, pomalší ekonomický rast na hlavných exportných trhoch Maďarska či predlžovanie vojny na Ukrajine by mohli poškodiť (veľmi optimistické) príjmové ciele rozpočtu na rok 2023.
Nestála a veľmi neortodoxná politika vlády a centrálnej banky nedokázala upokojiť investorov do maďarského majetku. Ďalší sklz v rozpočte znamenal, že maďarský forint – najhoršia mena EÚ v minulom roku – bol opäť úderom trhov.
Dodatočné správy Wojciecha Kosciusza vo Varšave, Albina Siberu v Prahe a Linasa Jegelevičiusa vo Vilniuse.
Jedlo blbeček. Introvert. Spisovateľ. Profesionálny tvorca. Príjemný praktizujúci pri alkohole. Extrémny webový expert.
