Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že dlhá pracovná doba zabije milióny ľudí ročne.
Prvá globálna štúdia tohto druhu ukázala, že v roku 2016 zomrelo na chronickú mozgovú príhodu a srdcové choroby 745 000 ľudí.
Správa zistila, že najviac boli postihnutí ľudia žijúci v juhovýchodnej Ázii a regióne západného Pacifiku.
Svetová zdravotnícka organizácia tvrdí, že tento trend by sa mohol umocniť infekciou korónovým vírusom.
Štúdia zistila, že práca 55 hodín a viac týždenne bola spojená s 35% vyšším rizikom mozgovej príhody a 17% vyšším rizikom úmrtia na srdcové choroby, v porovnaní s 35 až 40 hodinovým pracovným týždňom.
Štúdia uskutočnená s Medzinárodnou organizáciou práce (ILO) zistila, že takmer tri štvrtiny z tých, ktorí zomreli na následky predĺženého pôrodu, boli muži v strednom alebo staršom veku.
K úmrtiam najčastejšie dochádza neskôr v živote, niekedy o desaťročia neskôr, ako keď pracujete dlhšie.
Pred piatimi týždňami Príspevok na LinkedIn 45-ročný Jonathan Frostick získal širokú publicitu za opis toho, ako sa prebúdza počas dlhej pracovnej doby.
Manažér regulačného programu pracujúci v HSBC sedel pri príprave na nedeľný pracovný týždeň, keď mal zvieranie na hrudi, pulzovanie v krku, čeľusti a ruke a ťažkosti s dýchaním.
„Prišiel som do spálne, tak som išiel do postele a upútal pozornosť svojej manželky, ktorá volala na 999,“ uviedol.
Po zotavení sa z infarktu sa pán Frostick rozhodol zmeniť svoj prístup k práci. „Už netrávim celý deň v priblížení,“ povedal.
Jeho príspevok vyvolal rozruch u stoviek čitateľov, ktorí sa podelili o viac pracovných skúseností a dopad na svoje zdravie.
Pán Frostick neobviňoval svojho šéfa dlho, jeden respondent však uviedol: „Spoločnosti tlačia ľudí na svoje hranice bez toho, aby sa starali o vaše osobné blaho.“
Všetci v banke HSBC si želali pána Frosticka úplné a rýchle zotavenie.
„Uznávame dôležitosť osobného zdravia a pohody a dobrej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom. Za posledný rok sme zdvojnásobili naše úsilie v oblasti zdravia a pohody.
„Odpoveď na túto tému ukazuje, koľko to má na mysli ľudí, a povzbudzujeme ich, aby si zdravie a pohoda všetkých udržali ako svoju najvyššiu prioritu.“
Štúdia sa síce nezaoberala trvaním epidémií, ale úradníci WHO uviedli, že nedávny pokrok v oblasti dochádzania z domova a recesie mohli zvýšiť riziká spojené s dlhším pracovným časom.
„Máme určité dôkazy, že keď sa krajiny dostanú do výluky, počet pracovných hodín sa zvýši asi o 10%,“ uviedol technický pracovník WHO Frank Pega.
Odhaduje sa, že jedna tretina všetkých chorôb z povolania je spôsobená dlhodobou prácou, ktorá predstavuje najväčšiu záťaž pre choroby z povolania, uvádza sa v správe.
Vedci tvrdia, že dve hodiny dlhého pracovného času viedli k horším účinkom na zdravie: jednak fyziologickými reakciami na stres, jednak tým, že pracovníci dlhšie užívali tabak a alkohol, menej spánku a pohybu a nezdravú stravu.
Počet ľudí pracujúcich dlhé hodiny pred epidémiou stúpa, čo podľa WHO predstavuje 9% z celkovej svetovej populácie.
Vo Veľkej Británii zistil Úrad pre národnú štatistiku (ONS), že ľudia, ktorí počas epidémií pracujú z domu, trávia v priemere šesť hodín týždenne neplatené nadčasy.
ONS uvádza, že ľudia, ktorí nepracujú z domu, trávia v priemere nad 3,6 hodiny týždenne nadčasy.
