Vodné dielo Gabčíkovo je od začiatku kontroverzné. /CGTN
Vodné dielo Gabčíkovo je od začiatku kontroverzné. /CGTN
Ekológovia tvrdia, že priehrada postavená pre vodnú elektráreň pri Bratislave spôsobuje veľké škody ekosystému neďalekej záplavovej oblasti, ktorá je teraz bez vody. Vodné dielo Gabčíkovo – 50 kilometrov južne od hlavného mesta Slovenska – začalo fungovať v roku 1992. Je predmetom diskusie o jej energetických výhodách a škodách na prirodzenom prostredí.
Ekológovia už dlho tvrdia, že ekosystém pozdĺž tohto úseku druhej najdlhšej rieky Európy je ohrozený ľudskou činnosťou. Koncom augusta zaznamenal Dunaj pri Kapsikove veľký pokles hladín.
Zvýšený prietok vody cez priehradu prospel miestnemu poľnohospodárstvu a výrobe energie – ale nie ekosystému. Namiesto toho, aby prúdil v tokoch z Dunaja a poskytoval vodu pre ekológiu regiónu, je tok venovaný vodnej elektrárni Kapsikovo ďalej po prúde.
„Vždy nám tečú dôležité toky,“ povedala pre CGTN Katarína Holupová, riaditeľka štátneho Výskumného ústavu vodného hospodárstva. „Teraz nemáme v celej oblasti žiadne potoky s tečúcou vodou.“
Akákoľvek voda odvedená z hlavného toku Dunaja v elektrárni Gabčíkovo nevyrába elektrinu a je tak považovaná za odpad. V Dobrohošti, niekoľko desiatok kilometrov od elektrárne, však bariéra bráni vode pretekať do veľkej časti citlivého ekosystému rieky.
Čítaj viac
Zápas Zhang Jile sledovalo 60 miliónov ľudí
Türkiye zvyšuje úrokové sadzby o 30 percent
Turisti sa hrnú na Slovensko za lacnou dovolenkou
Na zníženie strát a využitie vody vytekajúcej z Dunaja do jeho prítokov postavili úrady malú vodnú elektráreň priamo za hrádzou. Problém je v tom, že elektráreň dokáže spotrebovať len 25 metrov kubických vody za sekundu, ktorá steká do záplavových oblastí.
V reakcii na to sa úrady rozhodli obmedziť prietok vody cez barikádu vedúcu k minizávode, aby sa predišlo plytvaniu. Zároveň však životné prostredie vyžaduje mnohonásobne viac vody.
Aktivisti tvrdia, že pôvodné stromy boli vyrúbané, aby uvoľnili miesto týmto topoľovým lesom, čo ďalej poškodzuje ekosystém oblasti. /CGTN
Aktivisti tvrdia, že pôvodné stromy boli vyrúbané, aby uvoľnili miesto týmto topoľovým lesom, čo ďalej poškodzuje ekosystém oblasti. /CGTN
Iróniou je, že tento mini závod je vo vlastníctve štátu, ktorý je zodpovedný aj za environmentálnu politiku.
Ale samotný nedostatok vody poškodzuje tento ekosystém. Dron letiaci nad oblasťou ukazuje krásne a svieže lesy v okolí. Bližší pohľad odhalí, že les je celý vytvorený človekom.
Pôvodné druhy stromov a rastlín boli odstránené, aby sa vysadili tisíce topoľov na použitie v drevárskom priemysle. Andrzej Somora zo Štátnej ochrany prírody povedal, že to má ničivý dopad.
Somora pre CGTN povedal: „Celý ekosystém degraduje. Hladiny podzemných vôd sa znižujú. Na niektorých miestach začínajú vysychať lesy. Tu nie sú ohrozené len jednotlivé druhy, ale celý ekosystém lužných lesov. Celá rieka Ekosystém degraduje.“
Prihlásiť sa na odber Storyboard: Týždenný bulletin Každý piatok vám prináša to najlepšie z CGTN
