Etnická diskriminácia na Slovensku stále žije – POLITIKA
Balas Kovacs je výskumník v oblasti medzinárodných vzťahov a člen okrúhleho stola Maďarov na Slovensku, skupiny presadzujúcej práva menšín..
Duch histórie naďalej prenasleduje spoločnosti v strednej Európe.
Poľská vládnuca strana, ktorá je teraz na začiatku svojej kampane za znovuzvolenie, obnovila svoju požiadavku na reparácie, keďže Ukrajina je plne zapojená do vojny za národné oslobodenie proti imperialistickej veľmoci, ktorá krajine upiera právo určovať jej vlastný osud. Z Nemecka za škody počas 2. svetovej vojny.
Potom je tu všeobecne prehliadaný prípad Slovenska.
Historicky zakorenené nespravodlivosti tu naďalej okrádajú občanov o ich ľudské práva, ako to nedávno preukázalo rozhodnutie Národnej pozemkovej agentúry zbaviť jednotlivcov ich osobného majetku na základe ich etnického pôvodu.
V posledných rokoch sa krajina opäť rozbehla Právny proces po druhej svetovej vojneTakzvané Benešove dekréty boli pôvodne navrhnuté tak, aby skonfiškovali všetok majetok, ktorý vlastnil ktokoľvek, kto bol v tom čase označený ako etnický Nemec alebo Maďar – dve národnosti, ktoré niesli kolektívnu vinu za vojnové pustošenie.
Čo je však ešte desivejšie, je prax V súčasnosti prebieha Uprostred nedbalosti EÚ chrániť občanov pred takýmto zneužívaním.
Benešove dekréty, pomenované po vojnovom československom prezidentovi, zostávajú súčasťou českého a slovenského právneho poriadku aj po prijatí krajín do Európskej únie v roku 2004 – napriek tomu, že vtedajší predstavitelia tvrdili, že v súčasnosti nemajú žiadnu aktuálnosť.
Ale teraz, pod rovnakou zámienkou, Govt Predchádzajúce držanie Stovky akrov pôdy v súkromnom vlastníctve od vlastných občanov – úplne bez náhrady.
Zoberme si napríklad prípad potomkov maďarského maloroľníka, ktorého dedičstvo sa nachádza neďaleko hlavného mesta Bratislavy. V dôsledku byrokratických bahnísk nebol predmetný pozemok v povojnových rokoch znovu skonfiškovaný a zostal naďalej vo vlastníctve rodiny. Keď sa však zistilo, že pozemok leží priamo pod plánovanou trasou novej diaľnice financovanej EÚ, vláda okamžite pristúpila k náprave „procedurálnej chyby“, ktorá už bola v zásade zaistená. V praxi.
Aby nedošlo k omylu, ide o totálny útok na zásadu rovnakého zaobchádzania podľa zákona. Odhaľuje, ako selektívne uplatňovanie univerzálnych hodnôt EÚ podkopáva jej dôveryhodnosť ako zástancu ľudských práv.
Zamyslime sa nad tým, prečo boli dekréty vôbec vydané. Na konci vojny – v dobe poznamenanej bezprecedentnými etnickými čistkami a demografickými zmenami – teraz porážka Nemecka a obnova predvojnových hraníc išla ruka v ruke s masovým vyhnaním nechcených menšín a svojvoľným vyvlastňovaním ich majetku.
V Československu bola najväčšou postihnutou skupinou skupina sudetských Nemcov, z ktorých boli 3 milióny vyhnaných, čo bol osud asi 76 000 Maďarov, ktorí sa čoskoro odsťahovali do Maďarska. Benešove dekréty boli prijaté s cieľom vytvoriť rámec, v ktorom by sa týmto jednotlivcom odstránilo občianstvo, pozemky, domy, obchody a podniky.
Medzitým mali menšiny to šťastie, že sa vyhli osudu svojich bratov a zredukovali sa na zraniteľné skupiny, ktorých dlhodobá existencia bola ohrozená asimiláciou. Jednou z najvýznamnejších z týchto skupín je komunita etnických Maďarov na Slovensku, ktorí tvoria asi 8 percent obyvateľstva krajiny.
Dnes sa povojnová protimenšinová politika naďalej prejavuje v tom, ako sa vlády naprieč politickým spektrom správajú k menšinovému obyvateľstvu Slovenska. Napriek skutočným zlepšeniam, predovšetkým prostredníctvom prijatia režimov práv európskych menšín, tieto základy zostávajú nedotknuté, pretože štát sa naďalej definuje podľa etnonacionalistických línií s vylúčením iných etnických skupín.
Namiesto garancie jazykových práv menšín a posilnenia kultúrnej rozmanitosti týchto komunít sa po sebe nasledujúce slovenské vlády už dlho snažia tieto problémy odstrániť. Za posledné desaťročie mainstreamové strany aj médiá Vymyslel príbeh Zmena vnímania prezentovaním nerovnosti menšinových skupín ako prirodzenej a prakticky nezvratnej. Menšinové politické strany – ktoré majú zastupovať skupiny, ktoré by inak nemali hlas v politickom procese – sú všetky zobrazené ako historicky modifikované.
Výsledkom je, že toto neustále popieranie rovnosti Maďarov a iných ako Rómov sa stalo otázkou, ktorú civilizovaní ľudia pri jedálenskom stole nespomínajú. Ale aj podľa týchto štandardov sú nedávne prípady regresívneho zaberania pôdy na základe kasty zarážajúce.
Leví podiel viny jednoznačne padá na slovenskej vláde a jej neochote čeliť najtemnejším kapitolám svojej histórie. Ale je tiež pravda, že tieto konfiškácie sú vykonávané nedbanlivosťou Európskej únie, pretože sa zdá byť slepá voči porušovaniu jej pravidiel.
Podľa princípov Európskej únie nemožno súčasných ľudí diskriminovať na základe zdania zlyhaní ich predchodcov. Ak bude Federácia tolerovať vytváranie druhotriedneho občianstva zo strany svojich členských štátov, jej obsah a ľudské práva budú odhalené v čase, keď bude celý medzinárodný poriadok založený na pravidlách visieť na vlásku.
Ak si má EÚ zachovať lojalitu svojich občanov, musí brať vážne svoje vlastné základné princípy.
Popová kultúra. Nie je možné písať so zapnutými boxerskými rukavicami. Zlý hráč. Unapologetická hudba fanatická.“