Celé mesiace bola fráza „výmena prsteňov“ prakticky mottom nemeckej politiky voči Ukrajine a stala sa synonymom pre neochotu a polovičatosť. Ide o to, že Nemecko dodá niektoré zbrane, predovšetkým tanky a inú ťažkú techniku, skôr spojencom v NATO než priamo Ukrajine.
Tieto krajiny odovzdajú Ukrajine časť svojich starých zbraní. To malo tú výhodu, že sa mohlo vyhnúť spornej otázke priamych dodávok ťažkých zbraní Ukrajine a zároveň prejaviť solidaritu s Nemeckom.
Prstencová výmena prispeje k vojenskej modernizácii členov NATO najmä v strednej a východnej Európe.
Viac ako šesť mesiacov po tom, čo bola oznámená myšlienka nahradiť prsteň, všetko utíchlo. Spočiatku tento koncept nefungoval; Potom to fungovalo len v niekoľkých prípadoch a proces vo všeobecnosti nebol hladký.
Poľsko napríklad rázne odmietlo výmenu prsteňa a dojednanie podrobností s Gréckom trvalo mesiace. Teraz sa uskutočnilo veľa úspešných výmen prsteňov a ďalšie sa dokončujú.
Čas na hodnotenie. Pomáha výmena prsteňov Ukrajine? Ako to prospieva členom NATO? Má tento nápad ešte budúcnosť? Tiež: Posilňuje to obraz Nemecka ako krajiny, ktorá napriek tomu, že je vedúcou ekonomickou veľmocou v Európe, nedokázala zohrávať vedúcu úlohu pri podpore Ukrajiny? DW položil tieto otázky vládnym predstaviteľom a nezávislým expertom z krajín, ktoré sa zúčastňujú výmeny práv.
Poľsko: Neatraktívna ponuka
Poľsko je jedným z hlavných podporovateľov ukrajinskej armády. Ukrajina dostala od svojich susedov viac ako 250 starých bojových tankov zo sovietskej éry, čím zostala značná medzera v poľských zásobách. Výmena prsteňa s Nemeckom by bola spôsobom, ako odstrániť túto medzeru, ale zatiaľ sa tak nestalo. Poľské ministerstvo obrany pre DW uviedlo, že v súčasnosti o tom s Nemeckom neprebiehajú žiadne rokovania.
Nemecko pôvodne ponúklo Poľsku dodať 20 tankov Leopard 2A4, tie však budú plne funkčné až po roku od predloženia ponuky. Okrem toho bolo Nemecko ochotné odovzdať 100 starých tankov Leopard 1A5 či použitých bojových vozidiel pechoty Marder.
„Poľská vláda nie je spokojná s touto ponukou,“ povedala Justyna Kotkowska, expertka na obranu z Centra východných štúdií OWS vo Varšave, „Po prvé, Poľsko chce celý prápor, teda aspoň 44 tankov. Po druhé, je potrebná nová generácia tankov. Poľská armáda je vo fáze zrýchlenej modernizácie a nemá zmysel investovať do starej techniky.“
Nemecko je výkon pod svojim potenciálom
Poľsko v súčasnosti nakupuje stovky vyspelých tankov Abrams zo Spojených štátov. Okrem toho v júli 2022 podpísalo poľské ministerstvo obrany s Južnou Kóreou dohodu o nákupe 180 moderných tankov K2. „Čo sa týka tankov, Nemecko sa dostalo do úzadia ako partner vojensko-technickej spolupráce,“ hovorí Kotkowska.
K neúspechu výmeny prsteňov prispeli aj veľké politické problémy: „Berlínska politika vojenskej podpory Ukrajiny bola nedostatočná, čo Varšava považovala za neprimerané k možnostiam Nemecka,“ vysvetľuje Kotkowska.
Spokojné sú Česko, Slovensko a Slovinsko
Česká republika, Slovensko a v menšej miere Slovinsko patria k najaktívnejším vojenským podporovateľom Ukrajiny v rámci EÚ. Slovensko dodalo systém protivzdušnej obrany priamo do Kyjeva na jar 2022 a dostalo obranný systém Patriot z Nemecka a Holandska. V lete vyslala k východnému susedovi 30 bojových tankov. Česká republika poskytla 40 ďalších. Na oplátku Bratislava dostáva od Nemecka 15 tankov Panther, zatiaľ čo Praha 14. Slovinsko za seba koncom októbra dodalo Ukrajine 28 tankov, pre ktoré Nemecko poskytuje 43 vojenských transportných vozidiel.
„V Českej republike je výmena prsteňov s Nemeckom vnímaná vo všeobecnosti pozitívne a priaznivo,“ hovorí pre DW český politológ Jiří Behe. „To umožňuje Českej republike výrazne modernizovať svoju armádu.“
Na Slovensku je situácia podobná, hovorí politológ Grigorije Mechesnikov z Inštitútu pre verejné otázky (IVO) v Bratislave: „Z Nemecka získavame nové a moderné zbrane výmenou za staré systémy protivzdušnej obrany a tanky.“
Nemecko musí pochopiť
Politické pozadie myšlienky krúžkovej výmeny je v oboch krajinách vnímané odlišne. „Väčšina českej verejnosti chápe pacifistické pozadie povojnového Nemecka, ale [don’t understand] Prečo teraz, mier môže zavládnuť iba vtedy, ak bude Rusko vojensky porazené,“ hovorí Jiří Behe pre DW. Nemecko sa veľmi zdráha dať Ukrajine nejaké zbrane.“
Podobný názor má aj Grigorij Mesežnikov. A dodáva: „Nemecko musí pochopiť, že Rusko ohrozuje slobodu nás všetkých. Bolo by dobré, keby Berlín prevzal vedúcu úlohu v Európe pri poskytovaní vojenskej pomoci Ukrajine.“
Bojové vozidlá pechoty pre Grécko
S Gréckom to trvalo mesiace – ale výmena prsteňov už prebieha. Grécka armáda dostáva z Nemecka celkovo 40 mínometných bojových vozidiel pechoty. Niektoré už boli poskytnuté. Grécko na oplátku pošle na Ukrajinu 40 bojových tankov sovietskej konštrukcie.
Už dodané mínometné tanky sú rozmiestnené na grécko-tureckých hraniciach. „To je miesto, kde naše ozbrojené sily považujú tanky za najúčinnejšie,“ povedal grécky premiér Kyriakos Mitsotakis na spoločnej tlačovej konferencii s nemeckým kancelárom Olafom Scholzom v októbri. Hraničná zóna pozdĺž rieky Evros vo východnom Grécku sa v súčasnosti dostáva na titulky medzinárodných novín kvôli nelegálnemu vytláčaniu migrantov a tureckým hrozbám pre územnú celistvosť Grécka.
Investovanie do solidarity
Podľa Antonisa Kamarasa, bezpečnostného experta aténskeho zahraničnopolitického think-tanku ELIAMEP, dodávka Marder nie je primárne určená na ochranu Grécka. „Jeho hlavná politická hodnota spočíva v tom, že grécka vláda investuje do konceptu solidarity,“ hovorí pre DW. Využitie gréckeho prístavu Alexandroupolis na presun zbraní, zásob a munície na Ukrajinu je podľa Kamarasa oveľa väčším príspevkom k jednote ako zásobovanie tankov.
Neochota Nemecka priamo dodávať mínometné tanky Ukrajine je pochopiteľná, hovorí Kamaras. „Nemecká vláda má stále ťažké vidieť opäť nemecké tanky na bojiskách druhej svetovej vojny. Je to nemecká história,“ hovorí.
Hans-Peter Bartels, šéf Nemeckej spoločnosti pre bezpečnostnú politiku (GSP), najstaršieho nemeckého združenia pre bezpečnostnú politiku, uviedol, že výmena prsteňov bola „dočasnou fázou nemeckej politiky, v ktorej tvrdia, že nechcú dodávať zbrane priamo na Ukrajinu. .“
To sa už začína meniť, upozorňuje; Napríklad Nemecko už Ukrajine dodáva raketomety a ťažké delostrelectvo.
„Včerajší skepticizmus sa stáva dnešným „možno“ a zajtrajším „sme na to hrdí“,“ hovorí Bartels pre DW. „Počas vojny sa línia posúva.“
Pokiaľ ide o to, či výmena prsteňov prospieva Ukrajine, Bertels si to nemyslí. Posledné mesiace bojov ukázali, o koľko sú západné zbrane účinnejšie ako sovietske. Navyše, vzhľadom na to, že ukrajinské sily sú silne vycvičené so západnými zbraňami, je ťažké tvrdiť, že ich armáda ich nemôže použiť.
Tento článok je preložený z nemčiny.
