Izrael-Gaza: Boje zastavujú krviprelievanie, ale frustrácia mladých Palestínčanov je silnejšia ako kedykoľvek predtým
Bol horúci augustový deň roku 2009. Videozáznam videla stanica CNN, vtedy 12-ročný Mohamed El-Kurd tvrdí, že si dnes nevie spomenúť.
Dokončenie jeho súčasného rodinného domu je súčasťou domu, kde kedysi žila jeho stará mama – ktorá vlani zomrela vo veku 103 rokov. Teraz tam žije židovský muž – podľa medzinárodného práva prisťahovalec. Vonku je detské ihrisko, ktoré bolo kedysi pokojným ostrovom pre kurdské deti, plné odpadkov a hustého porastu. V strede záhrady stojí olivovník, ktorý zasadila jeho rodina v roku 2000.
„Toto je prvýkrát, čo som si uvedomil, že vyhadzujem ľudí z domovov spolu s prisťahovalcami v porovnaní so stovkami vojakov, polície a okupantov,“ informovala CNN z rodinného domu v susedstve šejka Zarra v Jeruzaleme. Tento týždeň.
„Závažnosť situácie mi z pamäti vymazala toľko.“
Kurd je dnes básnikom. Chystá sa vydať prvá kniha jeho básní o palestínskom boji. Nazval to „Rifka“.
Kurd je hlasom za palestínske práva a jeho rodina opäť čelí možnosti núteného presídlenia zo zvyšku svojho domova. Keď sa konflikt medzi Izraelom a Hamasom tento mesiac stupňoval, otvorene sa pri ich operáciách hovorilo o Kurdoch okolo osudu Palestínčanov v Gaze.
„Pre objasnenie je situácia v našom susedstve ešte horšia, my (obyvatelia) sme stále zatvorení a náš presun je stále príležitosťou,“ tweetoval po oznámení kurdského prímeria s odkazom na epicentrum nepokojov šejka Zarru. ktorá tento mesiac zasiahla Izrael a palestínske územia.
Šejk Zarra povzbudzuje Palestínčanov
Palestínske rodiny, ktoré čelia vysťahovaniu, žijú od roku 1956 v oblasti Sheikh Zarra severne od starého mesta v štandardizovanom usporiadaní OSN na hľadanie bývania pre vysídlené osoby vo východnom Jeruzaleme – potom pod jordánskou kontrolou. Keď v roku 1948 vznikol štát Izrael.
Teraz izraelská nacionalistická organizácia Nahalat Šimon používa zákon z roku 1970 – prijatý potom, čo Izrael získal kontrolu nad východným Jeruzalemom v roku 1967 – na tvrdenie, že vlastníkmi pôdy pred rokom 1948 boli židovské rodiny, takže súčasný palestínsky ľud musel byť vysťahovaný a jeho majetok preložený k izraelským Židom. Podľa Organizácie Spojených národov, ktorá podporuje palestínskych utečencov, bolo pri formovaní štátu Izrael vysídlených viac ako 700 000 Palestínčanov.
Palestínčania tvrdia, že zákony o obnove v Izraeli sú nespravodlivé, pretože židovské rodiny na konci 40. rokov nemali zákonné prostriedky na premenu majetku, o ktorý prišli, na štát Izrael.
Izraelskí úradníci označili tento problém za „spor o nehnuteľnosť“. OSN tvrdí, že vysťahovanie je podľa medzinárodného práva nezákonné.
V posledných týždňoch palestínske demonštrácie v mene rodín, ktoré čelia hrozbe vyhostenia v Sheikh Zarra, podporili mládežnícke hnutie, ktoré sa rozšírilo medzi arabské komunity v Jeruzaleme, na Západnom brehu Jordánu a v Izraeli, z ktorých mnohé sú silne identifikované ako Palestínčania.
Prestrelky vyzvali oveľa viac Palestínčanov, aby vyšli do ulíc. Prvýkrát po niekoľkých rokoch ozbrojenci Hamasu v Gaze odpálili rakety na Jeruzalem, uviedol Hamas v reakcii na operácie izraelskej polície v al-Aksá.
Počas 11 dní si Izrael a Hamas prestrelili. Podľa ministerstva zdravotníctva, ktoré v Gaze sídli v Gaze, viac ako 1 800 izraelských náletov zničilo niekoľko budov vrátane mnohých veží a 33 médií a zabilo najmenej 230 ľudí v Gaze, vrátane 60 detí. Podľa izraelských predstaviteľov zahynulo v Izraeli 12 ľudí vrátane dvoch detí v dôsledku viac ako 4 000 rakiet Hamasu v Izraeli.
Po tom, čo prímerie začalo platiť v piatok skoro ráno, sa izraelskí vodcovia aj vodcovia Hamasu ponáhľali požadovať víťazstvo.
Otázky ľudských práv
Napriek bojom tvrdia skupiny za práva a analytici, že základné problémy, ktoré ako prvé vyprovokovali Palestínčanov k uliciam, neboli vyriešené.
Minulý mesiac organizácia Human Rights Watch na 217 stranách uviedla, že Izrael „inštitucionálne diskriminuje“ Palestínčanov na Západnom brehu Jordánu a v Gaze a Izraeli a obviňuje ho zo spáchania „zločinov rasizmu a prenasledovania“.
V januári izraelská skupina pre práva B’Tselem vyhlásila Izrael za „židovskú nadvládu od rieky Jordán po Stredozemné more: je to rasizmus“.
Ochranárske skupiny však ako precedens pre svoje vyhlásenia uviedli jeden z nedávnych izraelských zákonov. V základnom izraelskom zákone z roku 2018 sa uvádza, že „štát Izrael je národným štátom židovského ľudu“ a že „výkon práva na národné sebaurčenie v štáte Izrael je pre židovský národ jedinečný“.
Marwan Mušarr, zástupca vedúceho výskumu v Carnegieho nadácii pre medzinárodný mier, tvrdí, že tento zákon prispel k mobilizácii Palestínčanov v celom Izraeli a na okupovanom Západnom brehu Jordánu a v Gaze.
„Izrael má dnes dva samostatné právne systémy, jeden pre palestínskych Arabov a druhý pre izraelských Židov, čo je učebnicová definícia rasizmu,“ uviedol Mušaraf, bývalý jordánsky minister zahraničia a prvý veľvyslanec jeho krajiny. „Slovo rasizmus bolo zakázané pred niekoľkými rokmi. Dnes už nie je zakázané.“
„Žijeme v ére Georga Floyda, kde v USA už nebude tolerovaná rasová nespravodlivosť a nikde nebude tolerovaná nespravodlivosť,“ dodal. „Myslím si, že na celom svete rastie hlad po podpore.“
Rastúca frustrácia z palestínskeho vedenia
Populárna palestínska krajina sa ale mení mnohými spôsobmi. Naprieč komunitami sa priepasť medzi mládežou riadiacou boje a ich vedením stále zväčšuje.
V Gaze je viac Palestínčanov nespokojných s kedysi populárnym Hamasom, hoci si táto skupina od nedávnej explózie s Izraelom zvýšila svoju popularitu.
Alternatívne strany začali bublinkovať a zdá sa, že keď utekajú, stelesňujú skôr palestínske ambície ako zavedené vedenie.
„Mladí ľudia sú unavení z ich vedenia, môžu mať odpovede. Možno nemajú štruktúry, ale všetci sú jednotní v odmietaní starého poriadku,“ uviedol Mušaraf.
Všetko to prepuklo v jasnú víziu potom, čo šejk Zarra protestoval proti nútenému vysťahovaniu. „Palestínčania sú kvôli incidentu šejka Zarru veľmi frustrovaní,“ uviedol Mušaraf. „Nie je Palestínčan, ktorý by nepociťoval bolesť z vysťahovania z domovov.“
V šejku Zarru kurdská rodina pokračuje v súdnej bitke o udržanie pozostatkov svojho domova napriek presvedčeniu, že v ich prípade bude vládnuť izraelský súdny systém. Izraelský najvyšší súd odročil posledné pojednávanie na 10. mája kvôli napätiu okolo prípadu a nový termín zatiaľ nebol stanovený.
„Do dnešného dňa nemáme vo vnútri domu dostatok miesta,“ uviedol Kurth, keď židovský prisťahovalec stojí pred časťou svojho domu, kde teraz žije. Video, ktoré zobrazuje muža z New Yorku po konfrontácii s jeho kurdskou sestrou žijúcou doma, sa stalo virálnym.
„Spíme v posteli. Najnovší vývoj policajného násilia prinútil spať dokonca aj naše topánky,“ uviedol Kurth. „Pretože sa budeme báť, kedy prídu.“
Kareem Kather z CNN informoval z Jeruzalema. Informovala o tom Tamara Kiplawi z CNN z Bejrútu.