Umelec s krásnym barytónom v krku sa rozhodol pre profesionálnu spevácku kariéru, keď si jeho sestra pomýlila martinský „kúpeľňový“ spev so spevom otca Štefana Babjaka, bývalého sólistu banskobystrickej opery Divadla Jozefa Gregora Tajovského (DJGT).
Martin Babjak sa narodil 15. septembra 1960 v Banskej Bystrici v kompletnej hudobnej rodine. Sólistom miestnej opery bol nielen otec, ale aj matka a spievajú všetci súrodenci, bratia Štefan a Ján a sestry Anna a Terézia.
Počas štúdia na Strednej priemyselnej škole dopravnej bral hudbu iba ako príjemnú zábavu a hoci hrával vo folklórnej skupine, nad umeleckou kariérou neuvažoval. Ďalšie svoje životné plány prehodnotil až v promócii a prispel k tomu podľa vlastných slov aj vyššie spomínaná náhoda.
Zdroj: TASR
Po talentových skúškach sa nádejná speváčka dostala na bratislavské konzervatórium v triede profesorky Idy Černickej. Počas štúdia absolvoval štvormesačnú stáž na vokálnej škole v Teatro La Scala v Miláne.
Prvé kroky na slovenskej opernej scéne urobil ako sólista Štátnej opery v rodnej Banskej Bystrici. Po dvoch sezónach v roku 1989 vyhral konkurz do Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave, kde spieval 16 rokov. Občas stál na javisku košickej opernej scény a v súčasnosti je umelcom na voľnej nohe.
Zdroj: TASR
V roku 1992 Martin Babjak zvíťazil v speváckej súťaži Luciana Pavarottiho v americkej Philadelphii. Bol úspešným hosťom na operných scénach v USA a Švajčiarsku a zúčastnil sa mnohých zahraničných predstavení Opery SND. Pravidelne sa venuje aj koncertnej činnosti, jeho doménou však zostáva operné javisko, kde môže naplno využívať nielen svoje spevácke, ale aj herecké dispozície.
Medzi najúspešnejšie postavy Martina Babjaka patria Figaro v Rossiniho Barbierovi zo Sevilly, Alfonso v Donizettiho Obľúbenej, Čajkovského Eugene Onegin, Posa v Done Carlosovi a Verdiho Nabucco. Pokiaľ ide o operu 20. storočia, úspechy dosiahol najmä ako Golaud v Debussyho opere Pelléas a Mélisanda a Nechľudov v Cikkerovom vzkriesení.
Zdroj: TASR
Od opery sa Martin Babjak rád vracia k iným žánrom. Na rôznych slávnostných predstaveniach často spieval s interpretmi populárnej hudby. Okrem toho sa naučil hrať na klavíri, v ľudovej hudbe na kontrabas, naučil sa niekoľko piesní na husliach, dychovej harmonike, skúšal aj na heligónke, niečo hrá aj na harmonike a má aj skladačku fujara doma.
S manželkou majú dve dcéry, ktoré sa tiež aktívne venujú umeniu.
