Minulý rok Európska komisia predstavila návrh s názvom Smernica o udržateľnosti podnikov – alebo zákon EÚ o dodávateľskom reťazci. Odvtedy sa dosiahol významný pokrok v téme vykonávania povinnej starostlivosti v oblasti ľudských práv a životného prostredia v rámci konkrétnych jurisdikcií a na úrovni Európskej únie („EÚ“). Rôzne členské štáty EÚ prijali alebo sú v procese prijímania právnych predpisov o dodávateľskom reťazci, ako je napríklad nemecký zákon o náležitej starostlivosti v dodávateľských reťazcoch.
V tomto článku diskutujeme o národných iniciatívach v rámci EÚ, ktoré sa zameriavajú na rozvoj rámca náležitej starostlivosti spolu s celoeurópskym procesom legislatívy dodávateľského reťazca EÚ. V druhom článku načrtneme aktuálny stav legislatívy dodávateľského reťazca EÚ a predpokladaný časový rámec jej schválenia a implementácie.
Vnútroštátne iniciatívy v rámci EÚ zamerané na rozvoj rámca náležitej starostlivosti v spojení s celoeurópskym procesom legislatívy dodávateľského reťazca EÚ majú podobu štyroch rôznych kategórií štátov, a to: (1) krajín, ktoré túto záležitosť regulovali; (2) krajiny, ktoré sú ochotné regulovať, ale odložili prijatie zákona z dôvodu pripravovanej smernice EÚ; (3) krajiny, ktorým chýba zastrešujúca regulácia, ale regulujú sa podľa sektorov; a (4) krajiny, ktoré nemajú nič z vyššie uvedeného.
S týmto pozadím skúmame tieto štyri jedinečné typy krajín…
(1) Krajiny so zavedenými nariadeniami o povinnej starostlivosti v dodávateľskom reťazci – V roku 2017 Francúzsko prijalo zákon o povinnosti ochrany/povinnosti bdelosti. Nemecko má nemecký zákon o zákone o povinnej starostlivosti v dodávateľskom reťazci (Lieferkettensorgfaltspflichtengesetz – alebo „LkSG“). Vzhľadom na ekonomické väzby sa LkSG už dotýka spoločností v Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, na Slovensku, v Bosne a Hercegovine. Pri nahradení súčasného mandátu pre nefinančné podávanie správ (ktorý má byť nahradený zákonom o európskom dodávateľskom reťazci) Portugalsko prijalo zákon o sociálnej zodpovednosti podnikov, ktorý od veľkých spoločností vyžaduje, aby podávali správy o svojej výkonnosti v oblasti životného prostredia, sociálnej oblasti a správy vecí verejných (ďalej len „ESG“).
(2) Krajiny, ktoré sú v procese deregulácie hodnotových reťazcov, ale zastavili sa kvôli pripravovanej smernici EÚ – Belgicko predložilo legislatívny návrh na povinnosť informovanosti v apríli 2021, ale po oznámení zákona EÚ o dodávateľskom reťazci sa tento proces zastavil. V Holandsku bol 11. marca 2021 predložený iniciatívny návrh zákona o zodpovednom a udržateľnom medzinárodnom obchode. Holandský návrh je ďalekosiahlejší ako legislatíva dodávateľského reťazca EÚ a v parlamente čelí výraznému odporu kvôli obavám z drakonického režimu. Holandsko bude brzdou miestnej ekonomiky. Rakúsko má medzitým návrh zákona o sociálnej zodpovednosti, ktorý sa však z rovnakých dôvodov zastavil.
Napokon, španielsky predbežný návrh zákona o ochrane ľudských práv, udržateľnosti a náležitej starostlivosti v nadnárodných obchodných operáciách je pozastavený od vlaňajšieho mája a stále čaká na schválenie – čaká sa aj na legislatívu EÚ v oblasti dodávateľského reťazca.
(3) Krajiny regulujúce sektor – Rakúsko má predpisy týkajúce sa stavebníctva, obnoviteľnej energie a financií, ktoré platia pre všetky spoločnosti bez ohľadu na ich veľkosť. Macedónska burza cenných papierov prijala ESG Reporting Guidelines ako praktický nástroj pre kótované spoločnosti v otázkach súvisiacich s ESG. A vo Švédsku sa Environmentálny kódex dotýka tém súvisiacich s legislatívou dodávateľského reťazca EÚ – bez rovnakých povinností a formalít v oblasti povinnej starostlivosti.
(4) Žiadna z vyššie uvedených možností – Malta, Chorvátsko a Slovensko sú výrazne ovplyvnené nemeckým právom. Albánsko, Bosna, Hercegovina a Srbsko nie sú súčasťou EÚ, ale ich ekonomiky sú silne závislé od obchodu s EÚ a ich legislatíva je kompatibilná s právom EÚ. (Poznámka: V týchto krajinách skupiny uvádzajú, že ekonomiku tvoria najmä MSP, takže medzi firmami očakávajú nízke prijatie.)
spodná čiara: Celkovo sa mnohé z vyššie uvedených pripomienok k ich vlastnej legislatíve odvolávajú na skutočnosť, že rozsah pôsobnosti („veľké podniky“) nemá významný vplyv a/alebo sa nevzťahuje na malé miestne podniky. Širšia uplatniteľnosť vyvolala obavy zo zvýšenej administratívnej záťaže a súvisiacej expanzie, ktorá môže mať priamy vplyv na konkurencieschopnosť firiem. Preto sa mnohé krajiny, ktoré boli v procese prijímania podobnej legislatívy, rozhodli počkať so zosúladením svojich programov so záväzkami EÚ a vyhnúť sa prílišnej prísnosti, a teda nižšej konkurencieschopnosti.
Lýdia Millenová je ESG konzultantom v semená. Špecializuje sa na obchodné a ekonomické právo, právo životného prostredia a udržateľnosť.
Cohen De Puydt je partnerom v semenáŠpecializuje sa na obchodné a hospodárske právo, nehnuteľnosti, správne právo, stavebné právo, mestské plánovanie a právo životného prostredia a udržateľnosť.
