BRATISLAVA, Slovensko (AP) — Na Slovensku sa v sobotu konalo celoštátne referendum o zmene ústavy krajiny s cieľom umožniť predčasné voľby.
Prezidentka Zuzana Čaputová rozhodla o usporiadaní referenda minulý rok po tom, čo tento krok podporili tri opozičné strany a vyzbierali 380-tisíc podpisov.
Ústava v súčasnosti takúto možnosť neposkytuje.
V sobotňajšom hlasovaní dostali Slováci otázku, či súhlasia s ústavným dodatkom, ktorý umožní predčasné voľby, ak ich schváli parlament alebo referendum.
Ústavný súd SR v novembri rozhodol, že žiadosť Kaputovej – ďalšia otázka referenda navrhnutá opozíciou – žiadajúca vládu o okamžitú demisiu, porušuje ústavu.
Krajina s 5,4 miliónmi obyvateľov potrebuje viac ako 50-percentnú účasť na voľbách.
Z ôsmich predchádzajúcich referend od získania nezávislosti Slovenska v roku 1993 po rozpade Československa túto podmienku splnilo len referendum o vstupe krajiny do Európskej únie v roku 2003.
Premiér Edward Heger povedal, že neplánuje hlasovať a povedal, že by to bolo zbytočné.
Rozhodnutie o usporiadaní referenda padlo ešte pred pádom Hegerovej koaličnej vlády v decembri po tom, čo opozícia v parlamente prehrala hlasovanie o vyslovení nedôvery po mesiacoch politickej krízy.
Kaputová stanovila parlamentu lehotu na zmenu ústavy do konca januára, čím umožnila predčasné voľby. Požiadal Hegerov kabinet, aby zostal vo funkcii ako úradnícka vláda so zníženými právomocami.
Voľby by sa podľa neho mali konať v prvej polovici roku 2023, no akceptovateľný by bol aj septembrový termín.
Ak politické strany nedodržia termín prezidenta, Kabutová povedala, že si vyberie nového premiéra a bude prisahať do jeho vlády.
Ďalšie pravidelné parlamentné voľby na Slovensku budú až vo februári 2024.
Ak sa voľby uskutočnia čoskoro, opozičné strany majú podľa nedávnych prieskumov verejnej mienky väčšiu šancu vyhrať.
