NATO prisľúbilo Ukrajine pomoc vo výške 43 miliárd USD, „nezvratná cesta“ k členstvu | Správy o vojne medzi Ruskom a Ukrajinou

Lídri NATO prisľúbili Ukrajine vojenskú pomoc vo výške najmenej 43 miliárd dolárov do budúceho roka a formálne vyhlásili, že Kyjev je na „ceste, odkiaľ niet návratu“ k posilneniu obrany proti Rusku a vstupu do západnej vojenskej aliancie.

Sľuby boli zahrnuté v záverečnom vyhlásení po stredajšom summite NATO vo Washingtone, kde členovia aliancie tiež oznámili individuálne a spoločné akcie na posilnenie bezpečnosti na Ukrajine a v Európe.

To zahŕňa aj vyhlásenie Spojených štátov, Holandska a Dánska, že prvé bojové lietadlá F-16 dodané NATO budú toto leto v rukách ukrajinských vojenských pilotov. USA tiež uviedli, že do roku 2026 rozmiestnia v Nemecku rakety dlhého doletu, čo je kľúčový krok v boji proti rastúcej hrozbe Ruska pre Európu podľa spojencov.

Tento krok by z Nemecka poslal najsilnejšiu zbrojnú základňu USA na európskom kontinente od studenej vojny. Bola by zakázaná podľa Zmluvy o jadrových silách stredného doletu podpísanej Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom v roku 1987, ale tá sa v roku 2019 zrútila.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj sa na sociálnej sieti X pochválil za úsilie NATO posilniť svoje vzdušné sily a povedal, že nové bojové lietadlá „približujú spravodlivý a trvalý mier a dokazujú, že terorizmus musí zlyhať“.

Budúcnosť Ukrajiny je v NATO

Mike Hanna z al-Džazíry informuje z Washingtonu, DC NATO sa zaviazalo k mnohým z toho, čo požaduje Zelenskyj, pričom aliancia sa zaviazala dodať Ukrajine okrem F-16 desiatky systémov protivzdušnej obrany.

„Konkrétne Spojené štáty súhlasili s dodaním štyroch raketových systémov Patriot na Ukrajinu a ostatní členovia zabezpečujú údržbu a údržbu týchto systémov. Ukrajinský prezident teda dostal väčšinu z toho, o čo žiadal – okrem jednej veľmi dôležitej veci a to je členstvo v NATO,“ povedala Hanna.

Vyhlásenie, že „budúcnosť Ukrajiny leží v NATO“, sa vo vyhlásení zaviazalo pokračovať v podpore Kyjeva „na jeho nezvratnej ceste k plnej euroatlantickej integrácii vrátane členstva v NATO“. Ale volanie prichádza, keď sa „partneri dohodnú a podmienky sú splnené“.

Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg podčiarkol, že Ukrajina sa do radov aliancie okamžite nepripojí, ale trval na tom, že by sa tak malo stať po skončení vojny, aby sa zabránilo opätovnému útoku Ruska na Kyjev.

„Nerobíme to preto, že by sme chceli predĺžiť vojnu. Robíme to, pretože chceme vojnu rýchlo ukončiť,“ povedal o celkovej pomoci NATO.

Spojené štáty a niektoré ďalšie krajiny sa postavili proti členstvu Ukrajiny počas jej konfliktu s Ruskom v nádeji, že sa vyhnú eskalácii napätia, ktoré by mohlo viesť k veľkej vojne. Vyzvali tiež Ukrajinu, aby podnikla významné kroky na riešenie korupcie a ďalších systémových reforiem.

Vyhlásenie NATO posilnilo minulú reč o Číne, keď sa hovorí, že je „rozhodujúcim podporovateľom“ ruského vojnového úsilia na Ukrajine a že Peking predstavuje systémové výzvy pre euroatlantickú bezpečnosť.

Stoltenberg novinárom povedal, že je dôležitou správou, že 32 spojencov spoločne označilo Čínu za rozhodujúceho prispievateľa do ruskej vojny. Povedal, že NATO nie je organizáciou, ktorá uvaluje sankcie, ale dodal: „Na konci dňa budú rozhodovať jednotliví partneri, ale myslím si, že odkaz, ktorý vysielame z NATO z tohto summitu, je veľmi jasný.“

Strach o Trumpa

Šéf NATO tiež ponúkol emotívnu obranu vojenskej aliancie, keď sa ho novinári pýtali na možnosť americkej podpory pre alianciu, ak by republikánsky prezidentský kandidát Donald Trump, kritik NATO, vyhral novembrové voľby. Otázky prichádzajú v čase zvýšených európskych obáv o zotrvanie pri moci 81-ročného prezidenta Joea Bidena po tom, čo 27. júna prerušil diskusiu.

Bez toho, aby uviedol meno Trumpa, Stoltenberg povedal, že americká kritika aliancie „nie je o NATO. Ide o to, že spojenci v NATO dostatočne neinvestujú do NATO. Aj to sa zmenilo.“

Počet spojencov, ktorí spĺňajú tento cieľ, sa do roku 2021 zvýšil zo šiestich na 23, keďže Trump zopakoval svoju hrozbu, že nebude brániť žiadneho člena NATO pred ruským útokom, ak ich vojenské výdavky nesplnia cieľ aliancie dosiahnuť aspoň 2 percentá ich hrubého domáceho produktu. (HDP).

„Amerike rozumieme,“ povedal Stoltenberg. „Spojenci konali.“

Trump medzitým dostal niekoľkokrát otázku v rádiu Fox News, či by USA mali vystúpiť z NATO. Odpovedal: „Nie, chcem, aby platili poplatky.“

Medzitým Biden zdôraznil dôležitosť NATO, keď hostil formálny rozhodovací orgán aliancie, Severoatlantickú radu, v kongresovom centre vo Washingtone, D.C. Počet bojových skupín na východnom krídle NATO sa zdvojnásobil.

„Môžeme brániť každý centimeter územia NATO a spoločne to urobíme,“ povedal americký prezident.

Očakáva sa, že summit lídrov 32 krajín NATO – plus tichomorských partnerov Austrálie, Japonska, Nového Zélandu a Južnej Kórey, ako aj Ukrajiny – bude jedným z posledných Bidenových vystúpení na medzinárodnom fóre pred americkými voľbami. Keďže do volieb sú menej ako štyri mesiace, Bidenove politické snahy sa týčia nad davom.

Lídri NATO „vidia, že Joe Biden nie je vodcom, s ktorým sa stretli pred rokom, dvomi alebo tromi rokmi, a robia si z toho starosti. [he has brought] NATO je opäť v centre národnej bezpečnostnej politiky USA,“ povedal bývalý námestník ministra zahraničných vecí USA pre verejné záležitosti BJ Crowley.

„A tiež si uvedomujú, že hoci sú tieto oznámenia cenné a dôležité a životne dôležité pre budúcnosť Ukrajiny, môžu byť až o osem mesiacov, vzhľadom na celkom ustálený názor Donalda Trumpa, že je podozrievavý voči všetkým alianciám a najmä NATO.“

Crowley však povedal, že prísľuby pomoci sú z krátkodobého hľadiska nevyhnutné.

„Tak či onak, Ukrajina musí prežiť, musí byť obnovená a musí byť zachovaná jej suverenita,“ povedal. „Myslím si, že jedným zo spôsobov, ako posilniť ukrajinskú pozíciu pred nevyhnutnými rokovaniami, je Trumpov inštinkt ísť do rokovaní a pokúsiť sa získať najlepšiu dostupnú dohodu, kedykoľvek sa tak rozhodne.“