Pápež menoval 13 nových kardinálov vrátane prvého afroameričana

VATIKÁN. V sobotu pápež František vymenoval 13 nových kardinálov, vrátane vôbec prvého kardinála afroamerického pôvodu.

Informovala agentúra Reuters.

Namiesto tradičných tisícov ľudí sa sobotňajšieho konzistória vo vatikánskej bazilike svätého Petra zúčastnilo iba desať hostí u každého z novovymenovaných členov kardinálneho zboru. Bolo to súčasťou opatrení proti šíreniu nových koronavírus.

Iba šiesti sú Taliani

Z 13 nových kardinálov je deväť voličov (do 80 rokov), ktorí majú právo zúčastniť sa na voľbe budúcej hlavy katolíckej cirkvi.

Iba šiesti z novovymenovaných sú Taliani. Medzi novými voličmi je päť pôsobiacich v mimoeurópskych krajinách.

Podľa servera Vatican News výber nových kardinálov opäť odráža Františkove úsilie o medzinárodne vyvážené zloženie kardinálneho zboru. Medzi novovymenovanými je namiesto tradičných talianskych cirkevných hodnostárov aj niekoľko duchovných, ktorí majú skúsenosti s praktickými službami pre migrantov alebo chudobných.

Arcibiskup Wilton Gregory, 72-ročný Washington, bývalý predseda Americkej biskupskej konferencie, sa stal prvým afroamerickým kardinálom v dejinách katolíckej cirkvi.

Vôbec po prvý raz boli duchovní zo sultanátu Brunej a Rwanda oblečení v kardinálnej fialovej farbe: Cornelius Sim (69) a Antoine Kambanda (62). Neeurópsku časť kardinálskeho zboru a rady voličov rozšíril aj filipínsky arcibiskup Jose Fuerte Advincula (68).

František vymenoval kardinálov po siedmykrát

Od svojho vstupu v roku 2013 pápež František už po siedmykrát vymenúva nových kardinálov.

Kardinálny zbor bude mať v sobotu 232 členov, z toho 128 voličov, s právom zúčastniť sa na voľbe budúcej hlavy katolíckej cirkvi.

Z tohto počtu voličov už 73 menoval pápež František. Jeho predchodcovia ich menovali oveľa menej: Benedikt XVI. 39 a Ján Pavol II. iba 16.

Spomedzi súčasných voličov majú stále najväčšie zastúpenie duchovní z Európy (41 percent), ich zastúpenie sa však od začiatku Františkovho pontifikátu znížilo o 11 percent. Podľa Reuters to zvyšuje pravdepodobnosť, že nová hlava katolíckej cirkvi bude po Františkovi opäť neeurópskym kandidátom.