Pápež na Slovensku varuje európske národy pred sebestrednosťou-Organizáciou pre svetový mier

Keď pápež v pondelok navštívil Slovensko, zdôraznil dôležitosť spoločného dobra a služby pri odkazovaní na komunistickú minulosť krajiny. Jeho prejav bol zameraný na boj proti súčasnému rastúcemu nacionalistickému postoju a nenávisti voči imigrantom vo východnej Európe. Pápež František predniesol podobný prejav počas svojej nedeľnej návštevy Maďarska, kde vyzval na odstránenie extrémistických protiimigračných nálad a vyhýbanie sa sebeckým a obranným praktikám.

„V týchto krajinách ešte pred niekoľkými desaťročiami jednostrannosť (komunizmus) potláčala slobodu. Dnes iná jednomyseľná organizácia vypúšťa slobodu zmyslu a obmedzuje postup zisku a práv len na individuálne potreby,“ uviedol čiastočne pápež František Počas svojej návštevy sa obrátil na ostatných predstaviteľov plantáží. Medzitým pápež František uskutočnil svoju prvú plavbu po operácii čreva v júli a zdôraznil, že je „stále nažive“.

Keďže Slovensko je zhruba 65% katolíkov, pápež František má dobrú pozíciu na to, aby priniesol hodnoty tolerancie a solidarity do krajiny, ktorá je v súčasnosti veľmi vnútorná. Nestačí, keď tí, ktorí milujú iné náboženstvá, povedia, že reakcia na jeho prejav zmení postoj niektorých k imigrácii alebo naopak vyvolá väčší hnev na takzvanú „vymytú mozog“ katolícku cirkev nad svojimi veriacimi.

Maďarský premiér Viktor Orban uviedol, že návšteva pápeža Františka posilnila tradičný rodinný model Maďarska a že je horlivým zástancom a „záchrancom“ kresťanských hodnôt v Maďarsku proti západnému liberalizmu a prístupovej politike. Napriek tomu, že počas piatkového stretnutia s pápežom nehovorili o rôznych postojoch k imigrácii, Orban dal najavo, že sa nachádza v ťažkej izolácii. „Vráťte všetky práva národnému štátu,“ povedal Orban na začiatku tohto mesiaca v Slovinskom strategickom fóre o krvi.

Nárast nacionalizmu a protiimigračných hlasov je najčastejšou reakciou na krízu vo východnej Európe. Krajiny ako Maďarsko, Čečensko, Slovensko a Poľsko ťažko reagujú na politiky navrhované Európskou úniou (EÚ). Všetky štyri krajiny tvoria vicekráľovskú skupinu, ktorá má všeobecný nesúhlas s úsilím EÚ o repatriáciu viacerých utečencov do týchto krajín. Prílev imigrantov a žiadateľov o azyl do Európy sa na začiatku roka 2010 zvýšil a bol vyvolaný vojnou v Sýrii, keď boli milióny sýrskych utečencov vo vážnom nebezpečenstve.

Prijímacie programy v krajinách EÚ, ako je Nemecko, ktoré presídlili väčšinu utečencov, sa naďalej zlepšujú a stávajú sa prijateľnejšími. Tradične konzervatívne politické strany však často kritizujú, že reakcia na humanitárnu krízu bola vnímaná ako nehumánna, sebecká a nevyvinutá. Skutočnosť, že pápežova výzva by mala byť viac „uzemnená, otvorená, zakorenená a koncepčná“, má určite obrovské propagandistické posolstvo. Táto správa však vyzýva k ľudskosti medzi ľuďmi, preto by nemali byť konzervatívne sily vo východoeurópskych krajinách brané na ľahkú váhu.

V súvislosti s prisťahovaleckou krízou v Európe je dôležité naďalej obhajovať toleranciu, solidaritu a presadzovanie vhodných integračných politík. Malo by byť viac politických a sociálnych aktérov zo skupiny krajín Visagaratu, ktorí by mohli pôsobiť ako sprostredkovatelia medzi moslimskými prisťahovalcami a občanmi krajín s cieľom podporovať kultúrnu integráciu a porozumenie na oboch stranách.