poslať
15:37
Štátni vysielatelia a politici umlčiavajú diskusiu o dôležitej téme
Autor: William Nuttras
Róbert Figo
Praha
Akú veľkú platformu by sme mali poskytnúť tým, ktorí sú nespokojní s podporou Ukrajiny a sankciami voči Rusku? Táto otázka vyvstala v strednej Európe cez víkend, keď sa Československo vymanilo spod komunistickej nadvlády po sporoch medzi českými a slovenskými verejnoprávnymi vysielateľmi počas sviatku pripomínajúceho začiatok nežnej revolúcie.
Slovenskú verejnoprávnu televíziu a rozhlas RTVS valcovali hlavy po odvysielaní prejavu opozičného lídra Roberta Fica, v ktorom kritizoval Volodymyra Zelenského a ekonomické sankcie Ruska od začiatku vojny na Ukrajine. Kyjev ho toto leto pridal na svoju čiernu listinu.“Nesprávna informácia“ Propagátori, na čo odpovedal:
– Robert Figo
Figove názory nie sú okrajové. Nedávny akademický prieskum ukázal, že viac ako polovica Slovákov chce, aby Rusko porazilo Ukrajinu, a 20 % “Jasná výhra„Do Kremľa.
Pre slovenskú proukrajinskú politickú a mediálnu garnitúru to predstavuje vážne ťažkosti a prepúšťanie v RTVS ukázalo pretrvávajúcu neschopnosť vysporiadať sa s protichodnými názormi v širšej spoločnosti. Riaditeľ RTVS povedal, že štáb odvysielaním Ficovho prejavu porušil pravidlá nestrannosti – išlo však o iný druh nestrannosti, keď prezentácia názorov opozičného lídra považovala za neprijateľnú.
Zdá sa, že médiá neveria verejnosti, aby si urobila vlastný názor, a preto nie je prekvapením, že Slováci médiám neveria. Ľudia s názormi, ktoré sú v rozpore so zaužívanými príbehmi o problémoch od Covidu po Ukrajinu, sú nedostatočne zastúpení, pričom mnohí berú svoje správy online a teraz sa radšej spoliehajú na „občiansku žurnalistiku“ na sociálnych médiách.
Niečo podobné sa deje aj na hraniciach s Českom. Protestné hnutie s názvom „Česká republika na prvom mieste“ usporiadalo v Prahe zhromaždenia, na ktoré prišli desaťtisíce ľudí, a vyzvali vládu, aby odstúpila a zmenila postoj krajiny k Ukrajine. Aj tu štátny sviatok otvoril polemiku o slobode slova.
Prvý prezident Českej republiky Ladislav Vrábel protestoval s tisíckami priaznivcov pred štúdiami celoštátnej televízie. Nárokuje si desať minút vysielacieho času prezentovať svoje názory. Podobne ako Figo na Slovensku, aj Vrábeľov postoj k Ukrajine – vyzývajúci na ukončenie ruských ekonomických sankcií a nezasahovanie do vojny – bol odrazom silných prúdov verejnej mienky, no verejnoprávna televízia mu odmietla dať priestor.
Stanovenie televízneho programu je samozrejme výsadou vysielateľa. Ako však upozorňujú niektorí českí komentátori, s takouto mocou súvisí aj zodpovednosť prezentovať protinázory – najmä tie, ktoré už v spoločnosti prevládajú – a nechať ich stáť alebo padnúť podľa vlastných zásluh. Z dobre etablovanej maďarskej opozície, nie z okrajového pohľadu, sa opozícia voči účasti Západu vo vojne stala hlavnou niťou verejnej mienky v celej strednej Európe. postojvyrásť podpora Podobné politické hnutia v Rakúsku a často Rally Proti politike Ukrajiny vo východnom Nemecku. Pokus umlčať tieto hlasy len zvyšuje odpor.
Pri spomínaní na víťazstvo nad komunistickými diktatúrami by Česko a Slovensko mali vedieť, že keď médiá nezverejňujú nesúhlas, ukazuje to demokraciu v zlom zdravotnom stave. Debata nie je o integrite ukrajinskej veci; Ide o to, či Česi, Slováci a iní môžu dôverovať svojim politikom, že si urobia vlastný názor na svoje rozhodnutia.
