Pozrieť sa na rozdiel: Tieto FOTKY od Hasprovej majú 22 rokov!

Katarína Hasprová sa narodila 10. septembra 1972 v Bratislave v umeleckej rodine slovenského režiséra Pavla Haspru a herečky Soni Valentovej. Vyštudovala odbor muzikál na Janáčkovej akadémii múzických umení (JAMU) v Brne v dnešnej Českej republike.

Už počas štúdia dostala pozvanie od režiséra Jozefa Bednárika, aby účinkovala na javisku bratislavského Divadla Nová scéna. Jej profesionálnym hudobným debutom bol titul Jozef a jeho zázračný farebný plášť, v ktorom si zahrala postavu rozprávky. Po absolvovaní JAMU odišla do Prahy hrať dvojrolu Adriany a Sandry v muzikáli Dracula. Následne Hasprová prijala ponuku na rolu Anity v slávnom titule West Side Story. V českej premiére rockového muzikálu Hair si zahrala jednu z hlavných postáv v Sheile.

Po víťazstve na medzinárodnom festivale Bratislava Lyra v roku 1997 začala svoju sólovú spevácku kariéru. Hasprová reprezentovala Slovensko s piesňou Prayer na 43. ročníku Eurovision Song Contest, ktorý sa konal 9. mája 1998 v anglickom Birminghame. Vydala tri albumy, debut Katarína Hasprová v roku 1999, Čas letět se mnou v roce 2002 a tretí v novembri 2009 s názvom Priznám sa.

Zdroj: TASR

Zdroj: TASR

Počas svojej kariéry na Slovensku vytvorila umelkyňa niekoľko ústredných postáv úspešných muzikálov a jej výkony boli opakovane ocenené cenou Literárneho fondu. Katarína Hasprová zažiarila v scénických dielach Kleopatra, Na skle maľované, Kráľ Dávid, Pomáda, Cikáni idú do neba, Rómeo a Júlia, Báthoryčka, Mačky a i.

Zdroj: TASR

V roku 2016 získala Katarína Hasprová v Českej republike širšiu nomináciu na Cenu Thálie 2015 v hudobnej kategórii za hlavnú rolu Normy Desmondovej v inscenácii Sunset Boulevard, ktorú uviedlo Moravskoslezské národné divadlo v Ostrave (Česká republika).

Zdroj: Instagram NadaciaDKC

Zdroj: Instagram SF

Manželom Kataríny Hasprovej je úradujúci kolega Ivan Vojtek. Svadba sa kvôli pracovným povinnostiam niekoľkokrát odložila a nakoniec sa zosobášili v septembri 2017 na Bratislavskom hrade.

Zdroj: Jan Zemiar