Prozápadný kandidát porazil spojenca slovenského premiéra v prezidentských voľbách | Volebné správy
Bývalý minister zahraničných vecí Ivan Gorkoč a súčasný predseda parlamentu Peter Pellegrini majú v apríli hlasovať o dominancii vojny na Ukrajine.
Podľa konečných výsledkov sa v aprílových prezidentských voľbách stretnú bývalý prozápadný minister zahraničných vecí SR Ivan Gorkoc a súčasný predseda parlamentu Peter Pellegrini.
Štatistický úrad SR v sobotu neskoro večer uviedol, že bývalý premiér Pellegrini získal 37,07 percenta hlasov, pričom spočítaných bolo 99,9 percenta hlasov, liberál Gorkoc 42,44 percenta.
Výsledok analytici očakávali, keďže Pellegrini (48) a Gorkoc (59) boli na čele prieskumov verejnej mienky pred hlasovaním poznamenaným hlbokými rozpormi ohľadom vojny v susednej Ukrajine.
Prezidentské voľby sú šancou pre premiéra Roberta Fica, ktorý nahneval kritikov za to, že jeho názory na Ukrajinu majú príliš blízko k Rusku, aby posilnil svoju moc.
Prezidentka Zuzana Čaputová (50), tvrdá Ficova odporkyňa, sa o nový mandát neuchádzala. Opozičné sily však chcú dosiahnuť rovnováhu pre Figovu vládu.
Kariérny diplomat Gorkoc, ktorý bol ministrom v minulej vláde, postúpi do druhého kola 6. apríla proti Pellegrinimu, ktorý šéfuje strane Hlas.
Tretí skončil bývalý proruský šéf Najvyššieho súdu Stepan Harabin so ziskom 11,75 percenta hlasov po tom, čo vo vládnej koalícii získal podporu nacionalistickej strany. Jeho voliči by mohli Pellegrinimu pomôcť.
„Určite sa potrebujem porozprávať s desiatkami tisíc voličov vládnej koalície, ktorí nesúhlasia s tým, kam vláda ťahá Slovensko,“ odkázal Gorkoc svojim priaznivcom.
Fico a jeho vládnuca ľavicová strana Smer vyhrali vlani v septembri parlamentné voľby, keď sa zaviazali ukončiť vojenskú pomoc Ukrajine a zachovať podporu pre ľudí zasiahnutých infláciou.
Pellegrini, bývalý poslanec Smar, zohral kľúčovú úlohu pri zostavovaní koalície a povedal, že výsledky prvého kola ukázali, že väčšina si neželá „liberálno-pravicovo-progresívneho“ prezidenta, ktorý by sa dostal do konfliktu s vládou.
„Väčšina na Slovensku prejavila záujem mať prezidenta, ktorý by chránil národné štátne záujmy,“ povedal.
Prezidenti nemajú veľa výkonných právomocí, ale majú úlohu pri menovaní vlády a sudcov, môžu vetovať zákony a formovať verejnú diskusiu, ako to často robila liberálka Kaputová.
Voliči v minulosti odmietli pridelenie vládnych a prezidentských úradov vládnym stranám vrátane víťazstva Kaputovej v roku 2019, keďže protikorupčné nálady poškodili Ficovu stranu, ktorá bola vtedy vo vláde.
„Tieto voľby ukážu, či masové protesty v Bratislave a iných veľkých mestách v posledných týždňoch vo všeobecnosti podporujú ľudia, ktorí vo voľbách vyjadrujú svoj nesúhlas,“ povedal politológ Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančič. .
