Rozpor medzi EÚ a Izraelom sa prehlbuje, keď Španielsko, Nórsko a Írsko formálne uznali palestínsky štát
BARCELONA, Španielsko (AP): Španielsko, Nórsko a Írsko v utorok (28. mája) formálne uznali palestínsky štát v rámci spoločného úsilia troch západoeurópskych krajín zvýšiť medzinárodný tlak na Izrael, aby zmiernil svoju katastrofálnu reakciu na Izrael vedený Hamasom minulý rok. . útok Tel Aviv odsúdil diplomatický krok s tým, že to nebude mať žiadny bezprostredný vplyv na jeho ostrú vojnu v Gaze.
Španielsky premiér Pedro Sánchez v televíznom prejave z Madridu uviedol, že „ide o historické rozhodnutie, ktorého jediným cieľom je pomôcť Izraelčanom a Palestínčanom dosiahnuť mier“.
Izraelský minister zahraničných vecí Israel Katz rýchlo osočoval Španielsko na X a povedal, že Sánchezova vláda je „spolupáchateľkou na podnecovaní genocídy a vojnových zločinov proti Židom“.
Írsko a Nórsko sa čoskoro pripojili k Španielsku pri formalizácii rozhodnutia, ktoré spoločne oznámili minulý týždeň.
Pred Leinster House, sídlom írskeho parlamentu, v Dubline bola vztýčená palestínska vlajka.
„Toto je dôležitý moment a myslím si, že to vysiela signál svetu, že existujú praktické kroky, ktoré môžete ako krajina urobiť, aby ste pomohli udržať nádej a cieľ riešenia v podobe dvoch štátov v čase, keď sa ostatní smutne snažia. Zatlačte to do zabudnutia,“ povedal írsky premiér Simon Harris, keď sa jeho kabinet stretol, aby oficiálne podpísal rozhodnutie.
Čítaj viac: Anwar zablahoželal Írsku, Nórsku a Španielsku za uznanie palestínskych práv
Nórsky minister zahraničných vecí Espen Barth Eide vo vyhlásení uviedol: „Už viac ako 30 rokov je Nórsko jedným z najsilnejších obhajcov palestínskeho štátu. Oficiálne uznanie Palestíny ako štátu Nórskom je dnes míľnikom vo vzťahu medzi Nórskom a Palestína.“
Hoci takmer 140 krajín uznalo palestínsky štát – teda viac ako dve tretiny OSN – žiadna z hlavných západných mocností tak neuznala. Udržanie troch európskych krajín v skupine však predstavuje víťazstvo palestínskej veci vo svete verejnej mienky a vytvorí tlak na ťažké váhy Európskej únie.
Francúzsko a Nemecko by mali prehodnotiť svoj postoj.
Iba sedem členov 27-člennej Európskej únie oficiálne uznalo palestínsky štát. Päť z nich sú krajiny bývalého východného bloku, ktoré podobne ako Cyprus vyhlásili uznanie pred vstupom do EÚ v roku 1988. Uznanie Švédska prišlo v roku 2014.
Vzťahy medzi Európskou úniou a Izraelom sa zhoršili po diplomatickom uznaní dvoch členov EÚ a Madrid v pondelok naliehal na EÚ, aby podnikla kroky proti pokračujúcim smrteľným útokom Izraela na mesto Rafah na juhu Gazy.
Írsky minister zahraničných vecí Michael Martin po pondelkovom stretnutí ministrov zahraničných vecí EÚ povedal: „Po prvýkrát na stretnutí EÚ som skutočným spôsobom videl významnú diskusiu o sankciách proti Izraelu.“
Írsky líder Harris v utorok vyzval EÚ, aby zvážila sankcie voči Izraelu, pričom povedal, že „Európa môže urobiť oveľa viac“.
Nórsko, ktoré nie je členom Európskej únie a svoju zahraničnú politiku často spája s blokom, odovzdalo cez víkend palestínskej vláde diplomatické dokumenty pred jej formálnym uznaním.
Čítaj viac: Nórsko, Írsko, Španielsko uznali palestínsky štát v historickom kroku
Šéf zahraničnej politiky EÚ Joseph Borrell sa zároveň hodil za Medzinárodný trestný súd, ktorého prokurátor žiada zatykače na izraelského premiéra Benjamina Netanjahua a ďalších, vrátane vodcov skupiny Hamas.
Formálne oznámenie a výsledná diplomatická hádka prichádzajú po viac ako siedmich mesiacoch izraelskej ofenzívy po útoku pod vedením Hamasu zo 7. októbra, pri ktorom militanti prekročili hranicu Gazy do Izraela, pričom zabili 1200 ľudí a zajali 250 rukojemníkov. Ministerstvo zdravotníctva v Gaze uviedlo, že izraelské vzdušné a pozemné útoky zabili 36 000 Palestínčanov, pričom nerozlišujú medzi militantmi a civilistami.
Minulotýždňové spoločné oznámenie Španielska, Írska a Nórska vyvolalo nahnevanú reakciu izraelských predstaviteľov, ktorí si predvolali veľvyslancov krajín na ministerstvo zahraničných vecí v Tel Avive, kde sa počas premietania natáčali videá z útoku Hamasu a únosov zo 7. októbra.
Slovinský premiér Robert Golop v pondelok povedal, že jeho vláda rozhodne o uznaní palestínskeho štátu a pošle rozhodnutie parlamentu na konečné schválenie.
USA a Británia spolu s Izraelom podporujú myšlienku nezávislého palestínskeho štátu, ale tvrdia, že musí prísť ako súčasť rokovaní. Netanjahuova vláda tvrdí, že konflikt možno vyriešiť iba priamymi rokovaniami.
Sánchez vo svojom prejave v utorok povedal, že uznanie palestínskeho štátu je „rozhodnutím, ktoré nerobíme proti nikomu, najmenej Izraelu, prijať za priateľov tých, ktorých si vážime, ktorých obdivujeme a s ktorými chceme byť.“ vzťah.“
Socialistický vodca už mesiace cestuje po Európe a na Blízkom východe, vrátane zastávok v Osle a Dubline, aby získal podporu pre uznanie palestínskeho štátu. Vyzval na trvalé prímerie, urýchlenie humanitárnej pomoci v Gaze a prepustenie rukojemníkov, ktorí sú stále zadržiavaní Hamasom.
Španielsky minister zahraničných vecí José Manuel Alvarez sa v stredu v hlavnom meste Španielska stretne s arabskou kontaktnou skupinou vrátane palestínskeho premiéra Mohammeda Mustafu, katarského premiéra Sheikha Mohammeda bin Abdulrahmana Al Thaniho a ministrov zahraničných vecí Saudskej Arábie, Turecka a Jordánska.
Sánchez povedal, že jeho úlohou je podporovať Palestínsku samosprávu, ktorá stratila účinnú politickú kontrolu nad Gazou v prospech Hamasu. Predstavil svoju víziu štátu riadeného Palestínskou samosprávou, ktorý by spájal Západný breh Jordánu a Gazu koridorom s východným Jeruzalemom ako hlavným mestom.
Západom podporovaná Palestínska samospráva spravuje časti Izraelom okupovaného Západného brehu Jordánu, spolupracuje s Izraelom v bezpečnostných záležitostiach a podporuje vyjednané riešenie v podobe dvoch štátov. Jej sily vyhnal Hamas, keď sa v roku 2007 militanti chopili moci v Gaze.
Palestínčania sa už dlho usilujú o nezávislý štát v Gaze, na Západnom brehu Jordánu a vo východnom Jeruzaleme, na územiach, ktoré Izrael obsadil vo vojne na Blízkom východe v roku 1967. O myšlienke pozemného koridoru spájajúceho Gazu a Západný breh cez Izrael sa diskutovalo v predchádzajúcich kolách mierových rozhovorov, ale za viac ako 15 rokov sa neuskutočnili žiadne seriózne alebo zásadné mierové rozhovory.
„Neuznáme zmeny hraničných línií z roku 1967, s výnimkou tých, na ktorých sa strany dohodnú,“ dodal Sanchez.
„Okrem toho toto rozhodnutie odráža naše úplné odmietnutie teroristickej organizácie Hamas, ktorá je proti riešeniu v podobe dvoch štátov,“ povedal Sánchez. „Španielsko od začiatku ostro odsudzuje teroristické útoky zo 7. októbra. Toto jasné odsúdenie je vyjadrením nášho pevného záväzku bojovať proti terorizmu. Chcem zdôrazniť, že od zajtra sústredíme všetko úsilie na realizáciu dvoch -uveďte riešenie a urobte ho realitou.“
Írska vláda uviedla, že vymenuje veľvyslanca a zriadi úplné veľvyslanectvo v Ramalláhu na Západnom brehu.
Izrael, ktorý odmieta možnosť palestínskeho štátu, odvolal minulý týždeň po ich vyhláseniach svojich veľvyslancov v Írsku, Nórsku a Španielsku.
„Je poľutovaniahodné, že izraelská vláda nepreukázala žiadne známky konštruktívnej angažovanosti,“ povedal v utorok Nór Barth Ede.
„Toto uznanie je silným vyjadrením podpory umierneným silám v oboch krajinách,“ uviedol najvyšší nórsky diplomat.