Robert Vaz píše, že ak sa rusko-ukrajinský konflikt opäť vyhrotí, odpoveď Západu nebude paralyzovaná, ako to bolo pri anexii Krymu v roku 2014.
Robert Vaz je predsedom a zakladateľom GLOBSEC, globálneho think tanku so sídlom v Bratislave na Slovensku.
Analytici a odborníci sa neustále pýtajú, akú hru v týchto dňoch hrá Vladimir Putin.
Za akým účelom zmobilizoval 100 000 ruských vojakov na hraniciach s Ukrajinou?
Je invázia reálnou možnosťou alebo ide o bývalého špióna KGB s pokerovou tvárou, ktorý chce ústupky od USA a chce zasiať nezhody medzi západnými spojencami?
Hľadá zámienku na útok na Ukrajinu a ďalšiu anexiu jej územia?
Minulotýždňové rozhovory v rôznych formátoch (bilaterálne USA-Rusko, NATO, OBSE) všetky stroskotali. Vzhľadom na nespoľahlivé požiadavky ruskej strany to nie je prekvapujúce. Ani pán Putin nečakal, že Spojené štáty a ich spojenci budú súhlasiť s novou medzinárodnou dohodou v štýle Jalty.
Pre Západ by bolo detinsky naivné akceptovať, že Ukrajine alebo Gruzínsku bude vždy zakázaný vstup do NATO, keď východné krajiny NATO vrátane Slovenska budú mať členov druhej kategórie.
Zmierenie sa praktizuje len zriedka, najmä ak ide o sériového páchateľa, ktorý porušuje mnohé sľuby.
V roku 1994 Rusko podpísalo takzvané Budapešťské memorandum – výmenou za získanie ukrajinského jadrového arzenálu – sľubujúce rešpektovanie regionálnej integrity Ukrajiny.
Nemáme krištáľovú guľu, aby sme sa pozerali na ruské duše, čítali ich motívy a predpovedali činy Kremľa. Ale máme skúsenosti s ruskými akciami a vyhláseniami za posledných 30 rokov.
Po prvé, pán Putin potrebuje konflikty v zahraničí, pretože slúžia užitočnému účelu na odpútanie pozornosti ruských voličov od domácich problémov. Rusko je tieňom svojho bývalého ja. Jeho geopolitická trajektória je klesajúca. Jeho populácia klesá. Ekonomika stráca konkurencieschopnosť a stáva sa závislou na ťažbe uhľovodíkov.
Tento nevyhnutný udržateľný pokles je irelevantný pre obrovský jadrový arzenál Ruska a silnú armádu. To robí Rusko takým nebezpečným.
Po druhé, Ukrajina – prosperujúca liberálna demokracia so vzťahmi so Západom – bude živým dôkazom toho, že v Kremli existuje alternatíva k súčasnému Čhattisgarhu. Ukrajina je pre Rusko ako Taiwan – pluralitné, otvorené komunity úplne odlišné od ich mocných susedov.
Po tretie, niektorí Rusi vo svojej túžbe po slávnych dňoch Sovietskeho zväzu skutočne veria, že iné národy a národy sa môžu cítiť rovnako. Ukrajina má pre Rusko zvláštny symbolický význam – pán Putin opakovane povedal, že verí, že Rusko a Ukrajina sú „jeden ľud“.
Pred niekoľkými dňami došlo na Twitteri k búrlivej výmene názorov medzi ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom a europoslancom Radkom Sikorským.
Lavrov povedal: „NATO sa stalo čisto geopolitickým programom zameraným na zabratie osirelého územia systémom Varšavskej zmluvy a rozpadom Sovietskeho zväzu.“.
Sikorsky odpovedal:Raz a navždy sa dorozumiete v jednom jazyku. Nie sme z teba siroty, pretože nie si náš otec. Stále viac a viac sériových násilníkov. Preto vám to nebude chýbať. Ak to skúsite znova, lopty dostanú kopačky“.
Nech už súčasná ukrajinsko-ruská kríza dopadne akokoľvek, niektoré dôsledky sú už známe. Tieto účinky Rusko nechcelo.
Priatelia Ruska v Európe, či už sú to politici alebo politické skupiny, zostali ticho. Je ťažké uveriť alebo predstierať, že Ukrajina ohrozuje Rusko a Rusko rokuje v dobrej viere.
Ruská agresia môže mať mnoho podôb, vrátane kybernetických útokov, manipulácie volieb a financovania nelegálnych organizácií, a narastá názor, že každá krajina – bez ohľadu na to, ako ďaleko od ruských hraníc – je bezpečná. Fínsko a Švédsko zintenzívňujú spoluprácu s NATO, potenciálnych členov nevynímajúc.
Spojené štáty americké nevylúčili jeho zamestnanie v Poľsku a Rumunsku. NATO opäť získalo svoje poslanie a poslanie. EÚ sa učí odolávať ruským dezinformáciám.
Ak sa rusko-ukrajinský konflikt opäť vyhrotí, reakcia Západu nebude paralyzovaná, keď bude Krym v roku 2014 napadnutý a anektovaný. Ak sa Rusko rozhodne pre inváziu, všetky možnosti – okrem priamej vojenskej konfrontácie medzi NATO a Ruskom – sú na stole.
Pozastavenie Nord Stream II, odpojenie Ruska od systému finančných transakcií SWIFT a zákaz vývozu určitých produktov a technológií z USA do Ruska.
Pre nás Stredoeurópanov je ťažká situácia Ukrajiny z pochopiteľných dôvodov veľmi dôležitá. Na Slovensku vieme, aký je to pocit odopierať si suverénne voľby – spomienka na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy z roku 1968 je stále čerstvá.
Navyše, ak bude dnes Ukrajina napadnutá a zbaví sa jej, Rusko môže zvýšiť svoje požiadavky voči iným krajinám bývalého východného regiónu.
Nie je to tak dávno, čo západné bezpečnostné štruktúry zastarali a niektorí sa naivne domnievali, že už nie sú použiteľné. Že Európa už nie je geopolitickým ihriskom.
My, Stredoeurópania, sa v každej dobe dobre poznáme. Našťastie je Západ na túto výzvu pripravený.
