„Vlády, bohužiaľ, spojili svoje sily a na túto globálnu hrozbu nereagovali spoločne … Reakcia je roztrieštená a chaotická, pričom krajiny, regióny a dokonca aj mestá medzi sebou súperia o základné dodávky a pracovníkov v prvej línii.“ uviedol Guterres, ktorého citovala tlačová agentúra AFP. „Nemôžeme dovoliť, aby sa to isté stalo s prístupom k novým vakcínam COVID-19, ktoré musí vlastniť globálna verejnosť.“ zdôraznil.
Šéf OSN vysvetlil, že jedným zo spôsobov, ako dosiahnuť účinnejšiu multilaterálnu reakciu na krízu, je reforma zloženia Rady bezpečnosti a jej hlasovacích práv. Vyrieši taký krok „nerovnosti v zložení súčasných mocenských vzťahov“ prínosom budú aj rozvojové krajiny. „Krajiny, ktoré sa dostali na vrchol pred viac ako 70 rokmi, odmietajú uvažovať o potrebných reformách. Najmä zloženie a hlasovacie práva v Rade bezpečnosti OSN a v orgánoch Bretton Woodského menového systému,“ objasnil Guterres. K téme, o ktorej hovoril, sa vrátil aj na júlovej prednáške v Nadácii Nelsona Mandelu.
Viac informácií o koronavíruse nájdete aj na Facebooku
„Mnoho afrických krajín pred 75 rokmi ani neexistovalo ako nezávislé štáty. Zaslúžia si oprávnené miesto pri globálnom stole. Rozvojový svet musí mať oveľa silnejší hlas v globálnom rozhodovaní.“ uzavrel Gutteres, ktorý vystúpil ako hlavný rečník a čestný hosť na Fóre Nobelovej ceny za mier 2020 – Medzinárodná spolupráca po COVID-19 Rada bezpečnosti OSN má v súčasnosti 15 členov. Päť z nich je stálych – USA, Čína, Rusko, Francúzsko a Británia – a majú právo veta. Nič nenasvedčuje tomu, že by boli ochotní vzdať sa svojho privilegovaného postavenia, napísala AFP.
